Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Anlav son min dann in ka konmsa, sa la pa bon pou nou !

mèrkrodi 7 désanm 2016, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, moin la tandi dir in n’afèr i pé étonan. Kosa i lé d’apré ou ? Sinploman ké bann rouj-de-fon l’apré ral lo kont kont La frans pou an avoir mète a l’ord bann malgash dann lé z’ané 1947 é galman in pé apré. Mi trouv zot nana la mémoir lyèv pou réfléshi konm sa. Zot la obliy kan malgash la mète anou kréol déor dann tan La Sakaye ? Moin pèrsonèl si bann malgash nana in kont pou rég avèk La Frans, zot lé asé gran pou règ z’ot problèm avèk La Frans par zot mèm é pa par nou rényoné pars nou, ni doi anlav nout min. Tok ! Pran sa pou toi é mète ton moushoir pad si.

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, i étone pa moin antann aou dir dé shoz konmsa. Mi èmré antann aou si lété bann malgash ké l’avé fé avèk bann fransé la mèm shoz ké l’armé fransèz la fé l’ané 1947 é ziska 1953. Mi èmré antann aou si bann malgash l’avé mitraye in train avèk bann fransé d’dan si l’été zot ké l’avé tyé plis san mil fransé… La prèv, kan bann z’alman la fé krime kont bann fransé ou lété bien malkontan pars lété krime kont l’imanité.

Donk matant k’i di krime, i di k’i doizète kondané. Z’alman la fé krime ? Tribinal Nuremberg la kondane azot. Tirk la fé bann krime de mass kont bann z’arménien ? La plipar bann péi la kondane z’ot krime. Zordi nana in tribinal k’i kondane désèrtin moun pou bann krime de gèr é si dann tan-la l’avé tribinal-la kont bann kriminèl dé gèr, n’ora fali ziz bann kriminèl é bann kriminèl lété dann lo kan fransé. La prèv, lo prézidan La Frans la rokonète sa piblikman... La prèv ankor kan lo fransé résponsab bann masak l’a vni konm dépité, in bonpé dépité la kriy : Asasin ! Asasin !

Astèr ou i pans ké nou rényoné ni doi pa okip de sa. Poitan sa sé krime la fé dann nout l’androi l’oséan indien. Lo bann viktime té i fé parti nout bann z’ansète. An plis ké sa, nout zanfan épi nout ti zanfan domin va viv avèk banna, an ko-dévlopman, alor ni pé pa anlav nout min sinploman. Si ni fèrm nout boush ! Si ni anlav nout min par raport in krime kont l’imanité nou lé konplis de sa. Tok ! Pran sa pou ou é mète out moushoir par dsi.


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus