Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Sak i avans pa i kil an aryèr !

mèrkrodi 1 févrié 2017, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fo, dovan l’étèrnité, kosa mi antann ? Kosa moin la lir dann z’ot torshon ? Zot noré, d’apré sak i paré vinn-sink propozisyon pou mète La Rényon anlèr é mèm k’in propozisyon sé la résponsabilité. I fo nou lé résponsab, mé résponsab de koué kan ni dépann La Frans épi l’érop pou tout z’afèr : kisoi lo manzé, kisoi pou songn demoun, kisoi pou la lang, l’édikasyon é tout lo tranbléman. Dizon bann rouj sé in bann z’anfan gaté : zot na tout épi oila ké zot i rode donn kou d’pyé dann z’ot pla manzé. Tok ! Pran sa pou toué !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, out kozman i rosanm aou. Mé pou komansé kosa i lé la résponsabilité nou l’apré domandé ? Sé sinploman nout volonté diriz nout vi par nou mèm. Pa individyèlman mé konm in pèp nana la vokasyon pou diriz son vi. Biensir, vou va dir amoin lé pli dir grandir ké rès parèy mé rès parèy sé vnir pli é poitan l’idéal in pèp sé trap son mazorité, sé grandir, sé d’ète résponsab déli-mèm. Lé vré la pa vré ? Mèm zanfan tann i vé pi tét, in zour li domann son gro manzé.

Astèr nout vinn-sink propozisyon ? Sé vinn sink poin dsi nout tablo d’bor pou pèrmète anou pran nout vi an min, pou pèrmète La Rényon pran son vi an min pou in bann késtyon lé in portan dann la vi d’in pèp. Sirtou kan toulmoun kaziman lé dakor pou dir, lo sistèm ékonomik, sosyal , kiltirèl, anvironemantal nou lé d’dan sé in shomin boushé é si li lé boushé i fo ni sort la-dan lo pli vite posib pars konm demoun i di : sak i avans pa i kil an aryèr !

Tok ! Pran sa pou ou !


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus