Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Lékonomi

Bann plantaj, an déor d’kann, pou donn in bon l’élan nout dévlopman ékonomik…

Mèm l’artik ké samdi mé an kréol

zedi 26 mars 2015

Alon koz dsi bann plantaj tradisyonèl

Ni koné kann sé lo promyé prodiksyon nana La Rényon : na plis la moityé bann bon tèr pou planté dann so kiltir la (25000 ha dsi 50000). Solman na d’ot ké li, konm kiltir pou lésportasyon, é sa dé tou tan, dopi omoins komansman diznévyèm syèk. Avan sa l’avé kafé, in tan l’avé lo blé, épi bann rafrèshisman pou bann bato téi pass. L’avé-é nana ankor !-zèrniome, vétyvèr, la vaniy épi d’ot ankor.. Ni sava anparl bann kiltir la, la fine pèrd in pé la kote zordi, mé akoz paf é rotrouv azot favèr ? I apèl sa bann kiltir komèrsyal pars lé déstiné pou vann épi pou raport larzan – la pa konm bann viv pou manzé !. Ni pé dir sa bann kiltir komèrsyal tradisyonèl é nou va anparl de sa.

Bann prodiksyon agrikol la plito foiré.

Ni sava opa di tout pars na in bonpé : ni pé nonm lo Thé la bien démaré isi La Rényon par kooté La Plenn, Mansyol épi dann lé o Sin-Jo : la tèr té bon pou sa, klima té bon galman mé la fini an lo d’boudin alé rodé pou kosa !.. i pé anparl osi lo pirète pou fé l’inséktisid é ankor d’ot, la plipar d’tan ni majine mèm pa souvan dé foi. La plipar d’tan demoun la pèrd pasyans épi l’administrasyon té pi la avèk sa pou donn lo moiyin k’i fo épi pou donn in bon l’élan..arzout èk sa bann monopol kolonyal la vni pou anpèsh lé shoz tourn ron…

Na d’ot kalité prodiksyon i korésponn nout natir

Nou va bien rogard ansanm bann kiltir, mèm si koméla na poin isi shé nou, mé zot i korésponn, bien d’apré moin, avèk nout natir, nout sol, nout klima, nout dégré d’plui épi la tanpératir donk lé posib fé plantaj-la shé nou. Nana désèrtènn demoun la fé l’ésèy, mé san pous l’afèr loin konm té i doi pousé.. épi, an finn kont akoz pa fé in bon l’ésé shé nou avèk tout kondisyon k’i fo pou réisir.

Obli pa bann séréal !

Ni rapèl, isi La Rényon, dann tan lo péi téi apèl Bourbon, la plant lo blé épi la plant do ri galman, d’isi d’laba nana ankor pyé miyé dann la kour d’moun, kisoi lo pti mil, kisoi lo gro. I apèl osi sorgho, kisoi lo pti i apèl lo mil sinploman.. An parlann ri, ni plant pa isi, mé ni koné bien, konm di lo kont, sé nout nouritir nasyonal. Pou moin i fo pran so késtyon-la o sèryé é bien rogard sa par raport lotosifizans alimantèr parti kominis la mark dann son program.

Akoz pa bann rasine osi ? Akoz pa anparl frui épi légime ?

I fo pa ni néglij patat, pom tèr, kanbar, sonz, épi shoushou-kèm la pa in rasine mé in frui, sof patat shoushou !- in bon plan pou dévlop sa i soré in bon afèr. Na z’afèr pou fé la-dan.. Na in kékshoz k’i zoué dann nout sans sé nout léspèryans, sé nout savoir fèr é sa i kont bokou dsi la késtyonn frui épi légime.. Alon parl osi bann tizane sinp : na moiyin tir bon-bon molékil ladan pou fé bon-bon médikaman. Koméla bann tizane sinp lé rokoni é bann médikaman i pé tir ladan lé inportan-In sinp légzanp, : zot i souvien sak moin la ékri dsi la mélas, in médikaman formidab. Nana plin plant i pé tir médikaman formidab ladan. Alor, akoz pa dévlop isi in l’indistri lo médikaman ? Sa la pa in plézantri, mé in kékshoz sèryé vèy pa koman. Sirtou, si ni parl bann médikaman natirèl. La shimi vèr nan sèrvis pou rann anou isi ! Pou nou, pou lésportasyon, pou nou ète prézan dsi lo arshé médikaman.

NB – Astèr, mi rouv mon kèr avèk bann léktèr nout zournal Témoignages. Dann kèr nout tout, nana in lantèr épi in tizanèr k’i somèy. La ribrik mi komans zordi, lé t’a moin, lé t’a zot, lé t’a bann rényoné : kan zot i vé zot i mèl zot kozman avèk la myène. Moin mùmi fé in l’artik samedi é in tyradiksyon an kréol pou lo mardi. Zot rant dann ron kan zot I vé, pou partaj zot konésans. Sa i di pa zot kékshoz ? alon mète l’orgèy dsi koté, zot i pans pan out péi i kont dsi nou.

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus