Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Kansa La frans va fini par pèye son dète Madégaskar ?

mardi 25 févrié 2020, sanm Justin

Figir azot néna inn dé zour moin la lir in lartik dann Témoignages té i port lo tit moi la mark an-o la é bin sa la done amoin lidé mète mon grinnsèl dann sobatkoz-la.

Dabor mi rodi sak moin la fine di inn-dé foi. Mi rodi si La Frans kolonyal l’avé pa done aèl lo droi pou rant dann bann zafèr intèryèr nout voizine, lo roiyome Madégaskar, sète-la nora kontinyé amenn son listoir dann son l’indépandans avèk son bann problème, avèk son bann difikilté é pé s’fèr pou déboush dosi la nésans in péi modèrn. Ki ki di a pa konmsa lé shoz nora spassé ?

Dann touléka sa noré été pli valab k’ète kolonizé. Mi pé rapèl sak lo prézidan La frans la di na poin si tèlman lontan : « La kolonizasyon sé in krime kont l’imanité » é mi di épi mi rodi lé pli préférab amenn son prop listoir ké sibir in krime kont l’imanité. La fin disnévyèm syèk La frans la koloniz lo roiyome é aprésa lo péi épi lo pèp la konète é i koné ankor bannzour difisil. Ni pé rapèl anou solman lo bann masakr l’ané 1947 nout zournal a fine anparlé. Sa té in rofi d’lindépandans pou péi-la, in poin sé ou ésa la pa été inn bone afèr ditou pou toulmoun.

Tank’a La Rényon, koloni kolonizatris noré dé shoz a dir la dsi. Lé vré désèrtin rényoné la konport azot konm dé éro é nou la fine anparl zot konba solidèr épi imanitèr, mé ni pé pa pass sou silans lo bann krime nou la fé laba, sansa nou lété konplis dann péi-la. Sé pou sa mi pans shomin la rékonsilyasion rant nou épi lo pèp malgash li lé ankor long pou fé.

Zordi rant Madégaskar é La frans néna ankor in bonpé problèm pou réglé é an parmi la késtyon bannzil kanal Mozambik. Pars sa i rosanm kant mèm in pé la késtyon la késtyon Bannzil Chagos : i fo ni rapel la Cour d’zistis La Haye la zizé la dékolonizasyon l’il Maurice lété pankor ashevé, zordi ankor, é La GB i pé fé son tète koshon si li vé mé l’opinyon mondyal la déza zizé é nout bann zami shagosien i soufèr sa zordi ankor dann zot shèr.

Rantre nou mon bann zami, rokonète son tor i abèss pa in pèp. An kontrèr ! Zot i pans pa si La frans téi rotourn in pé an aryèr, i rodésine la kart 1960 sré in onèr pou el épi nn shans pou loséan indien. Pou mon par mi pans ké oui.


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus