Lakey lo sit > Chroniques > Oté
Po d’shanm pou pla kouvèr, makaroni pou la bouji, vési pou lanterne
mèrkrodi 5 zwin 2019, sanm
Zot i koné isi La Rényon néna in gran polémik dsi lo poinnvizé la santé bann bèf épi bann vash. Konm tout polémik néna dë kan mé antansyon lo dê kan i rokoné bann zanimo néna maladi kisoi Leucose kisoi Chlamidiose-lo promyé lé la dopi insèrtin tan, lo dézyèm i sort arivé. Afèr néna polémik alor ?
Pars lo promyé kan i di konmsa si bèf lé malad akoz i pé di demoun : zot i pé boir lo lé, épi manz la vyann san traka par l’fète k’i paré lo bann mové mikrob i artrouv pa ni dann la vyann, ni dann lo lé .L’ot kan i di : si lé vré ké bann bèf é bann vash i pé an avoir bann maladi moin la mark an-o la, lo lé avèk la vyann la pa kontaminé donk lé sin, donk anvoye ali koko, boir dolé la, épi manz la vyann.
Dann in zournal parlé lo prézantatèr i di konm rantré an matyèr : ni sava dir azot si i pé manz la vyann bèf La Rényon san traka é boir d’l lo lé kèr klèr. Moin té i atann li té i sar fé in sintèz dsi la késtyon, mé li la pa fé sof in ropriz sak lo ladministrayon i di é moin la fine mark an-o la. Dann in n’ot télé la fé vnir in madamm shèftène bann sèrvi s vétérinèr pou kozé.
Donk ala lo madam i pran la parol é fason èl I koz moin la konpri toutsuit fam-la néna in gran fish do pèye-la pa konm sète mon pti rotrète, mé in fish do pèye i pèz son poi an l’ero. Ala lo fam i di bonpé zafèr : an parmi sak moin la mark an-o la épi èl i azout sé bann zélvèr k’i doi port atansyon la santé zot bann zanimo. Si zot i fé tout sak i fo, si zot i done lo médikaman adékwat néna poinn rézon k’zanimo lé malad é dann in ka konmsa késtyonn vyann é késtyonn lé, fé roulé Férèr ! anvoye alo vitman !
Mé zami, privilèz dé l’az, moin la fine antann ladministrasyon manti é romanti dsi in pé tout kalité késtyon épi sirman dsi lo késtyonn lé, lo késtyonn vyann épi ds i in pé tout maladi dopi la Brucellose l’ané 1976 ziska bann dèrnyé maladi… Moin l’avé in famiy i manz pa dé grinn sèl avèk lo l’administrasyon é mon papa téi di : avan k’i koz ou i koné i sava manti, kan k’i koz ou i koné l’apré manti é kan la fine kozé ou i di la fine manti.
Li téi di souvan : l’èrla i rode fé pran anou po d’shanm pou pla kouvèr, makaroni pou la bouzi… sansa ankor in vési pou dé lantèrne. Mi pans mi partaz la filozofi d’famiy.