Madagaskar : in l’injényèr suisse dann la lite pou arplant la foré
Inn-dé mo pou rant dan la dans
Dann l’ané 1952, 87 % la tèr nout gran voizin té kouvèr avèk la foré.zordi a penn 8 %. An pliské sa shak ané nana in gran kantité la foré i disparète. Pou kosa ? Inn, demoun i kui manzé avèk doboi ; dé, do boi i ansèrv osi pou fé la kaz. Lo tavy sé kan ou i bril la foré primèr-lo promyé foré !-pou plant de ri, sansa d’ot kalité kiltir. An pliské sa, dann Madagaskar nana in bonpé foré i donn do boi présyé é in bann shakal i instal azot pou ésport lo boi. Mèm (…)
