Société

Messages de femmes

Après la Journée internationale du 8 mars

10 avril 2003

Ce texte témoignage a été écrit en créole par une femme d’un quartier de notre île à l’occasion de la Journée du 8 mars. Un témoignage donné à partir de son engagement quotidien auprès des femmes de son quartier. Elle avait écrit ce texte pour le lire à l’assemblée des femmes qui s’étaient retrouvées le dimanche matin à Sainte-Suzanne. Malheureusement, un petit contre-temps l’avait empêchée d’arriver ’dans les délais’. Elle a proposé à ’Témoignages’ de publier son texte.

Lo 8 mars 2003, "Journée internationale de la femme", zourné de la fanm dan nout péi, sak ané i fète, sakinn a son fason, manifèstasion parsi manifèstasion parla…
Mi rokoné i fo marké so date la, i fo pa oublié.
Mé moin, tou lé zour mi viv sa, mi pass mon tan èk sa. La pa in zour mi pass mi antan pa in fanm ki souplin pa, i souf pa, si lépa èk lo zanfan, lé èk lo mari.

Zot i ésèy ansort azot èk zot problèm

Nana i ésèy ansort azot èk zot problèm. Ki soi pti ou gro, sa i apèl problèm mèm. Zot i bès pa lo bra, zot i ésèy partisip dé troi zaktivité dan zot kartié pou oubli lo bann sousi.
So bann fanm la kour, kom i di, du lindi o vandrédi, zot i fé la mozaïk, désin, koutir, danse moderne, pèrkision, savate forme, maloya, linformatik…
So bann fanm la i organiz la fèt dan zot kartié. Par lo bié de so bann zaktivité, zot i ésèy trouv in solision pou sort dan so malizé. Lé pa fasil, lé dur, mé zot i batay.

Zot i apèl osekour

Moin lé tou lé zour èk zot, mi antann, mi voi zot soufrans èk zot bann zèn ki pèt lo plon èk la drog, lalkol…, parské zot lé pa byin dan zot kor, sirtou bann zadolésan. Lo bann moman i ésèy konprann, mé lé dir pou zot, i apèl osekour.
Nana osi la violans ant zot, ant ti kopin ti kopine. Souvan lo bann momon lé dézarmé, lo bann famiy i koné pi kosa i fo fé.
Parfoi le rokour sé lasistante sosial, ke nana in gro travay a fèr de so koté la. Moin la asist in domi zourné a la P.M.I., moin la vi domoun défilé inn par inn, té arète pa. Kroi moin, sa lé in boulo ékoute domoun, ékouté é konprann zot problèm.

« Ou ran aou kont ou sa la fini arivé ? »

Ou nana zordi dé zèn lé san domisil fix, i dor dann kanivo, si lo toi limèb, ou byin dan lèskalié. Sa lo bann momon la mèt déor parské té i giny pi.
Nana in momon la pèr lagrèsivité lo marmay, li di amoin zot té oblizé mèt déor. Li di a moin : « Mi donne manzé dann bol, astèr dann sashé, parské mon bann bol i rovyin pi, moin la pi larzan pou ashté. Ou ran aou kont ou sa la fini arivé ? ».
« Mi lave son linz, mi donn ali. Lot zour li la parti dor dann plafon lékol, li la dormi, la trap ali, li la rant an prizon. Moin lété soulazé, trankil pou dormi. Li la fini sorte la prizon, moin la pèr, mi giny pi somèy, moin la pèr li arkomans a fimé, boir, aval kashé. La oua bébète la fini mont dési, èk lo mélanz i fé déga si li. La i vyin fou, i fé ninporte koué »
.
Voilà, mi ékout, mi sava…
- Mèrsi ou la vni ouar amoin, moin lé byin kontan
- A la prosènn !
- Kan ?
Le tan… ! Le tan i mank, mi voudré byin rovnir vite.

So momon lé désanparé parské son zanfan lé volèr

La dési mi ropar, mi trouv inn ot momon, i rakont a moin : « 6 zèr matin bann GIPN i débark mon kaz san krié garde, i défons la porte mon lozeman pou trap mon marmay, mi gingn sézisman, san konté 600 euro pou pèy la réparasion la porte. A sak foi i fo trouv so larzan la, parské lé pa riynk in foi la ariv a moin sa ».
So momon lé dézanparé parské son zanfan lé volèr, li gingn pa fé ryin. Sat li fé : li mont, li désann la zandarmri.
Sat lé dir pou so momon la, li na linprèsion son zanfan lé in marionèt ant dé troi min : i tir fil, i zoué èk lo marmay. É la li gingn pa fé ryin kont lo bann marionétist. Tousa pou dir a zot koman la vi lo bann momon lé mouvmanté.

… pou di koman lo fanm i subi la violans

Lé pa riynk sa mèm ! Si mi kit paran é si mi arpran lo relasion mari èk fanm, la osi nana pou di koman lo fanm i subi la violans. Èk lalkol, lé dir pou banna, i viv sa tou lé zour, traka zanfan, traka lo papa kan lé sou. Nana zasosiasion pou édé mé lé pa fasil.
Inn i di : « Banna i donn a ou mové kozman, zist kan ou lé pou manzé. Mi arèt manzé. Soi lo kriz i mont kan lo bann marmay lé pou dormi, zanfan la pèr, i kri. Mon marmay i travay pi byin lékol, la métrès i fé vni a moin pou kozé, mi rakont ali mon problèm... ».

Priz de konsians

Ou nana sat la kité parské té i gingn tro lo kou, lo bann zanfan té i pass osi ansanm.
Inn dé fanm la té i partisip zaktivité dan son kartié. Par priz de konsians, li la fé démarsh, li la rogingn son kaz, sé lo boug la parti.
Na inn ot la kité osi. Apré réflèksion, li la rotourn dan son kaz : « mi travay, mi pèy loiyé, mi pé pa annui toultan mon momon ». Lo boug lé la osi, mé i fé pi in kont avèk.
Lalkol i fé dé ravaz, i détrui nout vi. Sat zanfan sirtou.
Nana inn fanm la di : « Moin la siporte mon boug pandan 25 an, astèr marmay lé gran, la pi problèm, moin la kit ali, moin la di ali "moin lasé", moin la fé démarsh pou rod in kaz pou viv trankil. Ou ran a ou kont dopi konbyin tan mi siporte, la lé bon pou moin repoz in pé, moin lé pa marié èk li, moin lé libre ».

« Nou nana la fors la kroyans an nou »

Si mi rakont a zot tou sa sé parské lé pa riynk dan mon kartié lé konm sa. Partou lé parèy. Anou fanm, i fo ni partisipe bann zaktivité nana dan nout kartié. Si la poin, rogroupe a zot pou fé in nafèr, rèst pa zot kaz.
Mi koné lé dir. Nana bon pé travay pou fé dan in kaz. Mé oubli pa i fo ni sanz nout labitid : lavé ropasé nétoyé fékui manzé…, i fo ni pans osi a nou, i fo nou lé dinamik…
Mi di pa va règ toute problèm, mé lé in moman de détante. Épi ni ékoute dé troi solision dézin, dézot. Si lé bon, ni pran, ni ésèy, ni gingn pliss linformasion.
Épi nou lé pa tousèl, i fo nou lé solidèr ant nou, ni sèr lo koud ansanm pou arivé. Larg pa lo kor. Nou lé for, nou nana la fors la kroyans an nou, anon kontinué lité !
… Alé ni artrouv !…


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus