2009 la fine manké, 2010 l’arivé, Tyinbo la pa largué !

2 zanvié 2010, sanm Justin

L’èr ki lé, mi antann pétar i donn paké dovan l’imèb. Ni sorte kite l’ané 2009, pou rante dann l’ané 2010. Bone ané nout toute ! Bone ané zot toute !
Byin sir, nana plizyèr manyèr viv in shanzman konmsa. Pou in pé, sé lo tan oubli in pé toute l’anbara, viv in pé avèk z’ot moun, z’ot famiy. Pandan in koup de tan, oubli traka travay, traka na poin travay, traka larzan, traka la poin larzan, traka ménaz étsétéri, étsétéra la ké lo ra.
Mi sort lir in pti kozman in dalone Le Port-sa mèm-mèm i di konmsa : "Shanz l’ané, sé shanz de vi !". Mi pans èl tousèl i koné byin kossa èl i mète dann kozman-la.
Pou mon par, si mi pran kozman-la, pou moin, si mi adap sa mon ka pèrsonèl, lé vré ! Akoz mantir ! M’a mazine mi shanjz de vi. Mi tras in tré déssi toute sak l’apré fatig mon tète, mi mète mon l’éspri an-nèv konm in pyès linz i sorte byin lavé, byin savoné, pèrsé, mète sèk. Mi pran la désizyon arète siporte sak dann fon moin mèm mi siporte pi. Shanz l’ané, sé shanz de vi ! Shanz de vi, sé shanz mon vi !
Solman sa ? Non va ! Pars mon famiy, mon lédikasyon, mon parti sansa mon l’asosyasyon, la amontr amoin pa pans pou moin tousèl, pans in pé pou lé z’ote, tir pa moin solman dann l’anbara mé tir in pé lé z’ote si na moiyin pou moiyéné. L’èr-la, mi pans La Rényon, mi pans mon péi, mi pans ankor toute bann péi déssi la tèr, bann péi rish lé riskab kapote azot dann malizé... mèm détrui z’ot pèp par lo dérègléman klimatik. Alors, l’anvi i pran amoin souète la bone ané toute mon bann dalon, byin sir ! Mé galman, bone ané La Rényon, bone ané mon péi, bone ané toute bann viktime dérègloman klimatik. 2009 la fine manké, 2010 l’arivé : tyinbo la pa largué !

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus