8 mars la zourné bann fam

9 mars 2017, sanm Justin

Dopi talèr-la, mi ékout dsi radyo bann kozman d’moun pou zourné-la é ziska l’èr mi ékri moin la pa antann parl bann lite bann fam pou fé rokonète z’ot droi dann la sosyété. Mi antann mèm zourné d’la fam, alé oir sa i vé pa dir arien-touléka la pa konmsa k’i di sa.

Koman i di sa alor ? Sa i apèl « la zourné intèrnasyonal lo droi bann fam » sansa la « zourné intèrnasyonal bann fam ». Mé ousa i sort sa ? Koman sa l’arivé ? Mi sort lir l’ané 1909 parti sosyalis l’Amérik la déside fé in zourné nasyonal la fam pou domann lo droi voté pou bann fam, lo droi travaye galman, é fini avèk bann z’inégalité dann travaye. L’ané 1911, lo l’intèrnasyonal bann fam sosyalis avèk klara Zetkin la désid fé shak ané in zour pou manifèrté pou lo droi bann madam. L’ané 1977, l’ONU la désid domann tout bann péi pou fé in zourné pou lo droi bann fam an parmi lo bann 8e zourné le lorganizasyon intèrnasyonal i domann pou sélébré.

Astèr kosa nana pou dir dsi lo droi bann fam ? Ni pé dir dann la loi z’ot droi lé rokoni, mé dann la vi i ariv bien souvan dé foi ké z’ot droi lé pa rokoni. Tout demoun i koné bann vyol koléktif dann l’Inn épi dann d’ot péi. Tout demoun i koné bann maryaz aranzé si la pa bann maryaz a l’ésé. Si zot la rogard télé zot la vi bann fam violé dé z’ané é dé z’ané. Mi arète la pas la list bann krime kont bann fam lé bien long malérèzman.

Isi mèm La Rényon ni koné koman lé shoz i spass souvan dé foi é kombien krime i komète kont bann fam.

Mi pans dann shak péi a komansé par nou, isi La Rényon, bann fam i mérit in mouvmann lite pou défann z’ot droi. Zordi so l’asosyasyon i égzis pi-pou dir la vérité - mé pandan plis sinkant z’ané li la égzisté é moin lé sir sé èl la fé avans la koz bann fanm. Donk bann madam trap azot par la min ! zot i koné sak lo poète Aragon téi di : « La fam sé l’avnir pou l’om ».sa sé in n’afèr i fo pa obli zamé !

NB Clara Zetkin, sa in zournalis l’Almagn. Sé èl la lans l’idé d’in zourné internasyonl bann fam an lite pou z’ot droi.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus