Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Adyé mon kamarad Maurice Soubou

lindi 3 zwiyé 2017, sanm Justin

Nout kamarad Maurice Soubou la fine pass, dopi vantredi pasé, dann l’ot koté la vi. Maurice, in kantité d’moun i koné aou, kisoi pars zot la vi aou dann tout maniféstasyon pou fé avans nout droi, kisoi pars zot té i korésponn par téléfone sansa par l’internet avèk ou. Kisoi ankor pars zot l’avé trouv aou dann bann maniféstasyon konvivyal, sansa ankor dann tout sirkonstans la vi.

In moun bien zantiy, bien poli, in bon dalon, in bon frékantasyon.

Pou moin Maurice sé in moun fidèl : fidèl par raport son parti, par raport son bann z’idé épi son bann valèr li la défann de toutan, san varyé suivan lo sans lo van. Mi pans sé pars li téi rode pa arien pou li mèm mé pou lé zot, toultan pou l’intéré zénéral… Li lété fidèl pou l’amityé li téi port pou lé z’inn é pou lé zot.

Li té in l’égzanp pou son jénérozité… Konm prézidan komité solidarité Chagos Rényon, té i ariv amoin souvan domann ali pou ède nout komité dann in l’aksyon pou nout bann frèr Chagosien apré lité pou rotourn dan z’ot péi natal isi mèm dann l’oséan indien. Mi pans pa l’ariv in sèl foi li la di amoin so kou isi lété pa posib : pou èdè li téi di pa zamé non.

Mi koné osi téi ariv ali souvan donn kou d’minn d’moun san atann arien an rotour. Li té i ède dan la diskrésyon, kèr zénéré, kèr klèr.

Maurice lété, pou moin, in om de progré é li téi shèrsh toultan pou amélyor ali : mi souvien plizyèr z’ané d’ran kan moin lété sharjé d’amontr kréol rényoné dann l’inivèrsité li lété an parmi mon bann z’étidyan é li téi pran sa konm i fo, sèryèzman. Moin la gingn galman l’okazyon pou ède ali in pé kan li té apré prépar in métriz dann kad la formasyon profésyonèl.. Dsi lo plan intélékstyèl li lété kiryé san pour san é souvan défoi li téi sava suiv bann konférans l’inivèrsité, la bibliotèk départmantal, la méri Sindni. Li té i vé konprann, li téi vé aprann, li té i vé konète bann problèm koméla é dann poinn vizé la, i pé dir li lété bien in moun son tan.

Maurice, mi éspèr ou va trouv out shomin galizé dann l’androi ou i doi alé, é moin lé sir é sèrtin ou va trouv l’ ède ki fo pou amène aou dann l’androi ou i sava, pou ède aou dan lo gran voiyaz. Sré noprmal vi ké ou la ède lé z’ot si tèlma souvan. Bon voiyaz, mon kamarad é ariv bien dann l’androi ou i doi arivé.


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus