Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
23 février 2013, par

Mi pans zot i koné patoi-la ? Sak i di konm sa : "Sak i donn la rou i ral pa sharète". Sa i date pa d’zordi, sinon yèr. Sa i date dann tan té i transporte marshandiz dann sharète : pa sharète la rou an karoutchou, mé sharète èk la rou sèrklé. La rou té gran, la porté dsi shomin té mins, épi shomin té in pé frajil... Donk té pa rar la rou té i antèr dan la tèr, sansa dan la bou ; Demoun té i vien édé, mé inn foi k’la tir aou dan l’anbourbman, o rovoir Pyèr, shakin i fé son shomin. Astèr, sé lo bèf brankar i doi démay ali avèk kou d’shabouk son shartiyé pou kontinyé son shomin.
Bann préfé, sansa bann zanvoiyé gouvèrnman, sansa ankor bann gran éspésyalis dan tout léspésyalité, i fé pans amoin lo vyé patoi kréol moin la marké anlèr la. Mi souvien sa té vré dann tan la droite. Mi pans sa lé vré zordi avèk la gosh. Pou kosa ? Pars zot lé for pou dir anou domin i raz gratuite, épi z’apré, zot lé pi la é Kréol i doi démay ali par li-mèm. Arzout èk sa, zot i pans, Kréol i doi kontant ali avèk sak li nana. Konbienn foi moin la antann dir, demoun La Rényon i vé lo bèr, lo larzan lo bèr épi la krémyèr an mèm tan. Pa bézoin mi di azot mon pti pé d’san i bouy kan mi antan sa. Astèr, moin té kontan kan Paul Vergès té i di i fo ni trap lotonomi énèrjétik, i fo fé lo tram-trin, ashèv la route tamarin, fé la MCUR, épi marsh dann shomin nout dévlopman.
Alor, zordi toulmoun i oi lo bato lé mal gidé. Toulmoun i oi l’èr lésplozyon i ariv. Moin lé sir, in pé i pans inn-dé milyé kontra an plis, épi in kargézon la polis va apèz la kolèr d’moun. Zot i pans, mé zot lé pa sir si sa i marsh so foi isi. Si so foi isi lété pi vré ? Si demoun pou in kou té i réklam in bon solisyon dirab ? Si Kréol, pou in kou, té fatigué ète konm zoizo dsi la bransh ? Si kan i di "mète La Rényon anlèr !" sa lété pa vré solman pou la kiltir, mé osi pou la késtyonn travay, pou lékonomi, pou la promosyon sosyal, pou la gouvèrnans, pou la promosyon l’om rényoné ?
Konm di l’kont : akoz baton i shanj pa d’bout in kou ?
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple » In kozman pou la rout « De kok i shante pa dann in mèm park poul » Système à (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)