Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
20 novanm 2020, sanm

Zot i koné Mafate ? Sa lé gran sa pou nou issi La Rényon :arienk an santyé i fo kont 140 kilomète épi z’ilète in bonpé kant mèm. Dopi bann zané katrovin, Mafate la lans dann tourism é d’apré sak i di shak ané néna ziska san mil pèrsone i sava an touris dann Mafate :dizon l’anboutéyaz demoun.
Mé kossa bann moun-la épi bann mafaté zot mèm,kossa zot i manz. Sak i produi sir plass ? Kont pa dsi pars néna prèss pi d’plantasyon dann sirk-la. Alor kossa i manz ? Sirman sa k i vann dann grann sirfass issi an ba é sof mon réspé la pa bann produi bon kalité. La pa moin k’i di..Moin la lir sa dann in piblikasyon lo park Nasyonal pars Mafate i fé parti lo park nasyonal konm zot i koné.
Mé alor, pou kossa na prèss pi plantasyon dann mafate ? Sinploman pars lé pli sir gingn in moné dann touris ké dann l’agrikiltir épi plantasyon la dékliné, dékliné, ziska k’in zour lo sirk la parète in pé konm in dézèr.. Domaz, pars gouvèrné sé prévoir é nora été myé prévoir plito ké lèss lé shoz dékaniyé konm zot la dékaniyé. Arzout èk sa, zot i koné touris la, li pé pa ranplas lékonomi in péi, in réjyon, in kartyé. Pou moin lékonomi touris, li lé artifisyèl é tout zafèr artifisyèl kan i gingn in kou d’kongn i rèss atèr.
I doizète lo ka koméla avèk lo kovid .Moin la pa parti oir, mé mi pans i doizète konmsa.
Mézami, mi di azot sa pars mi sort lir sak i pé z’ète in bon nouvèl pou l’agrikiltir dann Mafate. Park nasyonal d’apré sak i di la lans in plan :sa i apèl « Planté pou manzé » dann Mafate, in prozé alimantèr . An prinsip bann zétid épi bann zésé la du komans l’ané 2019 é d’apré sak i di i sava pa mète san sète an pou rovèrdi lo sirk Mafate avèk dé bone shoz é sirtou dann la proksimité.
Planté pou manzé dann Mafate pars la tèr lé an frish ? Inn bone shoz. Mé planté pou manzé dann tout frish néna la Rényon, pliss sète mil éktar, sa lé bon ossi. Bon pou la boush, bon pou lo kor, bon pou l’anploi é bon si ni vé pa dor nout boujaron vid kan v’ariv in pli gran dévène ankor ké lo kovid l’ariv sète ané.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)