Crise de l’eau à La Réunion : les réserves agricoles arrivent à sec
25 septembre, parLe Tampon : les retenues de Piton Sahales et des Herbes Blanches (plus de 600000 mètres cubes) sont vides
18 désanm 2017, sanm

Kisoi la fète kaf ! Kisoi la fète la libèrté ! Apèl ali konm zot i vé pars pou bann péi konm nou sé la finisyon avèk l’ésklavaz l’om par l’om. Mé zot i koné dann tout péi i tonm pa mèm date. La Martinik laba, la gwadloup galman, la date l’abolisyon la tonm avan la n’ote. Isi la Rényon ni koné sa i tonm lo vin désanm. Donk mon késtyon : pou kosa nout zour l’abolisyon i tonm zour la dann nout péi ? Noré pi tonm in n’ot zour mé la tonm konm ni koné. Akoz sa !
Dabor zot i koné sé in moun i apèl Sarda Garriga la vni shé nou kom komisèr La Répiblik pou fé aplik in dékré 27 avril pou aboli l’ésklavaz dann bann koloni. Bann blan té i éspèr artard ankor l’abolisyon. Bann zésklav l’avé tro konfyans dann lo nouvo komisèr. 14 oktob 1848 ala ké Sarda i débark. 18 oktob ala ké li li done dépar pou l’aplikasyon lo dékré : i apèl sa promilgasyon. Bann zésklav sar lib lo 20 désanm, dèrnyé kara.
L’èrla Sarda i komans fé son tour d’lil. Pou bann zésklav li di azot zot sar lib san tardé. 24 oktob li désid bann z’afranshi sar blijé travaye pou z’ot ansien mètr. Konm Axel Gauvin i di dan « oté Sarda », shien méshan va pèrd l’anvi mord, mové mèt va vni bon patron… 19 désanm 1848 o soir apré an avoir fé son tour dan La Rényon, Sarda i rant dann Sindni ; in kantité zésklav i marsh avèk li.
Dimansh dsi la plas Barachois vin mil pèrsone par la, i fète la libèrté. L’ésklavaz lé fini dann nout péi, toulmoun lé lib par la loi... zordi ni apèl sa l’étap la liberté, mé l’égalité lé ankor loin pou trapé. 62000 pèrsone i sort zésklav pou vni lib, pou vni afranshi.
Ala koman n 20 désanm la vni nout fète la liberté, nout fète kaf, nout fète l’abolisyon l’ésklavaz. Ala koman vi désanm la vni vin désanm.
Le Tampon : les retenues de Piton Sahales et des Herbes Blanches (plus de 600000 mètres cubes) sont vides
Yèr matin mwin té apré rogarde nouvèl dsi antenne é l’avé in linvité téi parl dsi la farine maniok. Lo ga téi parl in kopérativ maniok dann sid (…)
In kozman pou la rout
Le secrétaire général du Parti communiste chinois invité par le président des Etats-Unis
Que doivent les anciennes puissances coloniales aux populations des pays et sociétés qu’elles ont dominés ?
Trafic entre janvier et août 2026
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?