Ala pou kosa vin désanm i tonm vin désanm !

18 désanm 2017, sanm Justin

Kisoi la fète kaf ! Kisoi la fète la libèrté ! Apèl ali konm zot i vé pars pou bann péi konm nou sé la finisyon avèk l’ésklavaz l’om par l’om. Mé zot i koné dann tout péi i tonm pa mèm date. La Martinik laba, la gwadloup galman, la date l’abolisyon la tonm avan la n’ote. Isi la Rényon ni koné sa i tonm lo vin désanm. Donk mon késtyon : pou kosa nout zour l’abolisyon i tonm zour la dann nout péi ? Noré pi tonm in n’ot zour mé la tonm konm ni koné. Akoz sa !

Dabor zot i koné sé in moun i apèl Sarda Garriga la vni shé nou kom komisèr La Répiblik pou fé aplik in dékré 27 avril pou aboli l’ésklavaz dann bann koloni. Bann blan té i éspèr artard ankor l’abolisyon. Bann zésklav l’avé tro konfyans dann lo nouvo komisèr. 14 oktob 1848 ala ké Sarda i débark. 18 oktob ala ké li li done dépar pou l’aplikasyon lo dékré : i apèl sa promilgasyon. Bann zésklav sar lib lo 20 désanm, dèrnyé kara.

L’èrla Sarda i komans fé son tour d’lil. Pou bann zésklav li di azot zot sar lib san tardé. 24 oktob li désid bann z’afranshi sar blijé travaye pou z’ot ansien mètr. Konm Axel Gauvin i di dan « oté Sarda », shien méshan va pèrd l’anvi mord, mové mèt va vni bon patron… 19 désanm 1848 o soir apré an avoir fé son tour dan La Rényon, Sarda i rant dann Sindni ; in kantité zésklav i marsh avèk li.

Dimansh dsi la plas Barachois vin mil pèrsone par la, i fète la libèrté. L’ésklavaz lé fini dann nout péi, toulmoun lé lib par la loi... zordi ni apèl sa l’étap la liberté, mé l’égalité lé ankor loin pou trapé. 62000 pèrsone i sort zésklav pou vni lib, pou vni afranshi.

Ala koman n 20 désanm la vni nout fète la liberté, nout fète kaf, nout fète l’abolisyon l’ésklavaz. Ala koman vi désanm la vni vin désanm.

Padport20 décembre

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus