Alé ! Alé ! Krash zot vénin ! Krash zot vénin ! Rak-tou ! Rak-tou ! Lo sistèm dominèr sar bien gardé !

1 out 2014, sanm Justin

In tan l’il Bourbon lété lo landroi bann bato té i vien shèrch lo viv : manzé, boir, boir, manzé. Sa lété bien nésésèr pou alé dan l’Ind. Mé kan l’avé pi bézoin l’il Bourbon pou sa, la koloni la domann pou arash bann kiltir : plant pi do ri, plant pi lo blé, plant pi lo grin, fé konm k’i gingn. Apré la lo tan lo kafé l’arivé. La plant kafé partou épi l’amenn zésklav an kantité pou fé pous lo nouvo l’or avèk lo san, la transpirasion bann moun-la. Mé in zour la métropol l’avé pi bézoin kafé bourbon. L’èr-la la di plant do ri, plant lo blé, plant lo grin, élèv zanimo pou nouri bann solda téi sort l’il de Frans pou alé fé la guèr dan lé z’Ind.

Aprésa, momandoné la métropol l’avé bézoin do sik pars té i gingn pi alé shèrch sa dann Sin-Doming, donk la di so kou isi plant kann pou bann fransé mète dé sik dann zot té, zot kafé, zot patisri, zot bonbon, tout kalité bonbon… L’avé pi zésklav mé l’avé z’angajé. Lété pa parèy mé té pa tro diféran.
Astèr d’apré sak mi oi la pi bézoin nout sik, la pi bézoin nout kann é i lès anou dé zané pou fini avèk sa. Pou kosa tousa la ? I pé trouv in bonpé rézon : i pé parl l’omc, i pé parl bann z’ape, i pé parl l’ord modèrn dé shoz… mé lo rézilta lé riskab détrui ankor in pé plis nout prodiksion intèryèr é transform La Rénion an gran sipèrmarché pou ékoul bann prodiksion fransé épi éropéène… Donk lé riskab tyé nout prodiksion intèryèr épi rouv an gran lo baro pou bann prodiksion i sort déor. Mé so nouvo kalité d’kolonyalis la bézoin bann konsomatèr an kantité konm k’i fo. La pa vréman lo karann-dé pour san bann moun pov i intérès azot, mé lo vin pour san d’moun rish, mèm pliské rish parfoi. Sa i manj bien, sa i promenn, sa la bézoin loizir. sa la bézoin bann produi avèk, konm di lo kont, in for valèr azouté. ébin, bann gran sirfas La frans na moyin pou donn azot sa. Tanpir si dé famiy dsi troi nana lo RSA, tanpir si san tardé sinkant pour san kréol lé dsou lo pa d’port la povrété. Va pas sa an pèrt é profi.

Pandan stan la, kabri i manj salad épi bann profitèr i rod solman défann zot profi. Grann sirfas d’akor mé provi ké ni gingn larzan pou dépansé konm k’i fo. Kan parti kominis i dénons la réalité, bin i fo kas ali, i fo mète l’otèr dsi li, i fo di partou sé Paul Vergès l’otèr, sé son bann dalon k’lé réponsab. I fo krash dsi zot partou dann zournal, dann télé, dann radio, épi angant bann viktime lo sistèm pou fé parèy. Tanpir si nana ankor trant mil, karant mil, sinkant mil famiy an plis pou sirviv avèk lo RSA, lo minimom sosyal é bann ti rotrèt, plis bann ti brikol fé o noir. Tanpir si biento nana dé san mil pèrsone marké dann pol anploi ! Pou gard lo privilèz. i fo krash lo vénin ! Krash lo vénin ankor ! Rak tou ! Rak tou ! é lo sistèm dominèr sar bien gardé.

 Justin 

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus