Alé lékol, pou myé konète kréol épi franssé… épi pou alé pli loin

11 séptanm 2023, sanm Justin

Na dé-troi zour, dann télé, mwin la garde in l’émission dsi la rantré in klass biling konm néna in pé partou la Rényon koméla : l’avé in group marmaye bien sinpatik inn amontrèz la lang kréol épi lo nouvo Réktèr mi koné pa ankor lo nom vi k’li sorte arivé.

An parmi bann marmaye néna inn, in pti jenn fiye, la ésplike pou kossa èl la shoizi aprann la lang kréol. El téi vé myé aprann kréol pou myé konète lo kréol épi lo franssé... Ziska zordi arienk bann éspéssyalist i di sa, mé si demoune an zénéral i mète a panss konmsa a toulékou sé in révolission passifik an marsh.

Mi sava pa fé in gran démonstrassion mé lé sir ké ansèrv la lang matèrnèl pliss katrovin pour san la popilassion pou aprann lir-ékrir dann dë lang lé bien pli proférab ké vyolante bann pti marmaye konm i fé ankor zordi konmsi zot lang té pa inn lang é koz zot lang té konm si zot épi zot paran épi bann zénérassion la pass lo tan a mal kozé.

Mwin la touzour antande dir si wi koné dë lang, lé pli fassil aprann in troizyèm épi in katriyèm épi pliss ankor donk marsh kèr klèr dann la dirékssion in monde demoune va konète ésprime azot dann plizyèr lang pou bien kominiké… é si i gingn fèr sa sar sirman in gran progré par rapor sak i fé zordi ankor dann l’édikassion nassyonal.

Zordi, ni vé, ni vé pa, noute popilassion, dopi dé zénérassion, la rante an rézistans pou prézèrv sak ni pé dann noute lidantité é si i kontinyé dann mèm shomin lé sirésèrtin nora lo mèm konsékanss avèk bann voiyan dann rouz ké ni koné avèk in gran kantité zilétré, avèk bonpé d’moune kapab ésprime azot dan lé apopré dann franssé épi an difikilté pou aprann bann lang péi déor.

La pa sak ni vé pou nou bann rényoné. Ni vé rante plin pyé dann vintéinyèm syèk san rash noute rassine ébin si sé sak i fo fèr, alon ésséyé, nou ossi nou va gagné konm Moriss i fé déza pou in bonpé d’moune.

Akoz pan ou ossi, a bon antandèr salu !

Justin

PadportLangue créole à l’école

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus