Alé mésyé Didier : ankor pli vite dann mir !

14 novanm 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi pans mésyé Didier la bien sirprann azot dann son désizyon dsi lo lindamnité karbiran. Li la désid fé donn in l’ède san éro dann l’ané pou tout bann famiy - san mil siouplé !-sak i gingn pa plis 1,2 smic. Pli sosyal ké sa la pa posib é mi pans si zot lété son plas zot nora pa fé in n’afèr konmsa. Tok ! Pran sa pou toué !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, i étone pa moin in réaksyon konmsa kan èl i vien de ou. Dabor ou noré di domann aou pou kosa so prime-la i vèrs pa ziska in salèr 6800 € par moi. Pou kosa mi di sonm-la ? Pars sa i korèsponn lo nouvo salèr mésyé Didier li mèm..lo nouvo salèr i arzout avèk sak li gingn déza (a pène 11000 €) ! Inn paye konm vi pé oir par ou mèm. Donk , moin pèrsonèl mi di ali : la pa’sé mète ankor !

Dézyèm zafèr : mi domann ziska kan li va zoué lo pèr Noel avèk in défisit la fine dépass lo milyar l’éro é anplis avèk nout larzan anou. Mi domann galman ziskakan li pans boush lo zyé d’moun é ziskakan l’éta va fèrm son zyé : kashyète amoin lo sin ké mi vé pa oir, konm i di dann lo Tartuf, in pyès Molière.

Troizyèm zafèr : mi domann amoin kosa i sava dir la postérité, tout nout zanfan épi bann ti zanfan va pèye lo bann dète la réjyon pou in tan bien long… 45 zané si mi tronp pa… anplis ké sa, mi domann amoin kèl sé la lozik ékonomik mésyé Didier i aplik. Pa sète Paul Vergès an touléka, pars nout vyé kamarad la lèss pou li in bann kont dann l’ékilib é li kèl kalité kont li va lèss pou sak i vien apré li.

Omoins si li l’avé, pou éskiz ali, dénons la vi shèr i vien par nout sistèm néokolonyalis. Li noré pi dir, La Frans l’aprési tèlman sis loyo mang bann rényoné donk moin lé oblizé fé sak mi fé. Mé lo néokolonyalis la pa dann son vokabilèr. Alor koman li ésplik la vi shèr ? Sansa li ésplik pa é li pouss dovan mé i fo pa li obli son bann désizyon va fé rant anou dann mir pli vite ankor. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus