Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie pour construire l’avenir de La Réunion
5 août, parPlus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
27 zwiyé 2007, sanm

Moin la antann in léspésialis la lang di bann lang kréol lé an danzé d’mor sirtou sak lé "à base lexicale française". Oté ! mi tourn, artourn sa dann mon tète. Kap kap i pran dsi moin, mi koz mon tousèl, mi di : "Alala, mon kozé lé an danzé ? Moin mèm lé an danzé ? Mon lidantité lé fouti ?"
Anbal pa Justin, la pa bon pou out tansion ! Kalkil in kou : si i kontinié an aoir bann poète, bann ségatié, bann maloyèr, bann group la mizik, bann rakontèr zistoir... Épi si nana demoun dann shemin, i shant bann joli shanson, i répète dann zot tèt bann zistoir i fé rir la boush ; si i kontinié fé la-di-la-fé la-di-la-pa-fé an kréol. Si dmoun i souplègn, i di zot kontantman an kréol ! Si ni kontinié kri dann shemin : « Donn kréol travay ! », nout lang sar bien vivan.
Bien sir, li pé ète pli vivan ankor ! Si i donn ali, la plas i mérite ali konm lang rézional, dann radio, dann zournal, dann lékol, baya ! Mon bann dalon, mon bann frèr : Inkiète pa !
La pa l’èr pou di lo mizéréré nout lang. Sa mèm, nout prinsipal rishès, sa nout génie ! Alors, kozman, moin la di talèr-la, pran alipou la valèr. Apèl in shat, in shat épi in kouyonad, in kouyonad !
Justin
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
Mézami souvan défoi kan mwin lé an parmi l’moune mi poz amwin késtyon. Mi domann amwin si mi rapèl koman lo moune lété néna in bonpé d’tan. Mi (…)
In kozman pou la rout
L’île-fracture : l’aménagement en question (2/5)
Utilisons nos atouts pour faire baisser les prix et diminuer notre dépendance
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie (…)
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Combattre les causes du chômage de masse
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
Bann modékri andann forom
31 zwiyé 2007, 12:07, sanm Emmanuel Miguet
Justin, mi yinm out ti modékri OTE ! Soman zordi mi rogrèt : po mwin i rosanm sak so lespésalist la lang la di lé pa sitanksa inn kouyonad. Toultan, lèrk mi rant inn kaz ousa inn famiy kréol i rès, mi domann lo gramoun : aou ou koz kréol ; out garson, out fiy, zot i koz kréol : soman out tizanfan ? I fé pèr amwin la kantité i di : "Mo bann tizanfan i koné pi koz kréol". Sa lé parey légliz ; rogard inkou anndan légliz : lé bon, lé plin ; soman rogard la kantité d’moune, lo sové lé blan. Dann dizan d’tan légliz i sa komans vidé firamizir bann gramoun i sa sumtyèr. Napwin la rolèv. Po mwin, parka sak ané, nou té fé inn "pyramide d’âge" sak i koz kréol, nou sa romarké lo piramid i dévid firamizir paranba. Toutsak vi di, "bann poète, bann ségatié, bann maloyèr, bann group la mizik, bann rakontèr zistoir..." lé vré. Soman, rogard in kou atèr laba la Bretagne an Frans. Té parey dann zané 50. Zordi, malgré bann moun i vanz po lo langaz broton i sobat for minm, mi sorte lir inn zartik zournal kalifyé i di : lo langaz broton la fini mor. Po mwin, lo kréol Larényon, lé apo swiv lo minm somin, ek 20-30 zané rotar. Parka ni amont pa lo kréol bann marmay lékol ek lo minm volonté Jules Ferry té i amont lo Fransé bann zoksitan, zalzasyin, broton, provanso, tousala, i fo konsidéré lo kréol lé mor parey lo langaz bann zoksitan, bann zalzasyin, bann broton...
Mi wa lo kréol Larényon parey lavyion la parti bat lo kap Mafate lotzour. Si ni donn pa lé gaz vitman, dann inn ti tan minm, i sar tro tar, ni sa pi gingn rodrès ali. Dan trant zané d’tan, nora ryink bann spésialis i sa konprann kosa Justin té i di, kosa Danyel Waro, Ziskakan, Ousanousava, Bastèr ek toute la bann té i sant...
Mi rogrèt mwin lé pa optimis konm ou, soman lé pa po bès lo bra ; okontrèr. Koméla, nana Lofis la lang Kréol : mi mèt in bonpé lespwar dann so zouti la po anpès lo langaz kréol i asèv konm nout dodo lontan. I fo rod sové lo langaz kréol parey i rod sov lo tit-tuit, i fo sa i dovyin inn volonté politik toute bann parti, kiswa la drwat, kiswa la gos. I fo bann politik Larényon i group ek lo tipé bann dépité laba Lafrans, sinonsa Lérop, la konpri i fo sobat vitman eksa for minm po "la diversité culturelle". Sinonsa, lo kréol Larényon i sa rant dann la kantité langaz minoritaire i sa mor dann lé 20-30 zané i ariv, solon sak l’UNESCO i di.
Ni artrouv
Emmanuel Miguet