Alon arète fé pèr anou par nou mèm !

29 out 2009, sanm Justin

In dalon la di amoin konmsa : « Moin, mi vé byin dévlopman dirab, mé moin la pèr sa i fé pèrd travay demoun. Dizon, toulmoun i kui manzé èk four solèr i ansèrv in shof lo solèr : sa lé riskab fé pèrd travay bann moun i mète lo gaz dann boutèy, i transporte sa, i vann sa... Dizon, toulmoun i roul dann loto éléctrik, i pran lo kar éléctrik, i rant dann tram-trin i marsh avèk léstrésité : alor, i fo fèrm bann léstasyon, é fé pèrd travay in pé ! ». Aprésa, li donn amoin in kantité légzanp pou défann son poinn-vi.
Mèm boug-la sé mon dalon, moin lé pa dakor avèk li, pars koz konmsa, sé koz la boush rouvèr ! Sé koz dann vide !
Pou mon par, mi pans pa ditou konm li. Alon parl in pé déssi lo gaz : nora touzour, mé sé dann la byomass va tiré, é sé bann travayèr rényoné va fé, va mète dann boutèy, sé bann transportèr ké va transporté, sé bann vandèr ké va vann. Mi oi nora plis travayèr la-dan ké nana koméla.
Karbiran ? Nora touzour bézoin, mé pa lo mèm ké zordi : nora byo-dyézèl, lalkol, l’idrozène, léstrésité, lèr konprimé, épi d’ote kalité ankor. Donkalor, nora travay pou d’moun.
Si ni parl tram-trin, mi antann dir sa va done travay par-la troi mil pèrsone, pétète plis ankor. Moin la lir dann zournal ké lo plan Témèrgie i prévoi done travay pou sèz-mil pèrsone, issi La Rényon.
Alor, si ni pans dévlopman dirab va diminyé lo travay, i vo myé ni tir sa dann nout tète, pars lé pa vré ditou, épi sa lé solman riskab anbrouy nout tète. I vo myé ni arète fé pèr anou par nou-mèm. Nou va évite la dépitasyon !

Justin


Lésplikasyon inn-dé pti mo :

Parl la boush rouvèr : kozé pou aryin.

Kui manzé :
fé kui manzé.

Anbrouy la tète :
anbrouy bann z’idé.

Dépitasyon :
dépréssyon.

Spécial 50 ans du PCR

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus