Les questions du temps présent
21 juillet, parCeux qui n’ont que la France comme horizon indépassable tournent en rond
29 out 2009, sanm

In dalon la di amoin konmsa : « Moin, mi vé byin dévlopman dirab, mé moin la pèr sa i fé pèrd travay demoun. Dizon, toulmoun i kui manzé èk four solèr i ansèrv in shof lo solèr : sa lé riskab fé pèrd travay bann moun i mète lo gaz dann boutèy, i transporte sa, i vann sa... Dizon, toulmoun i roul dann loto éléctrik, i pran lo kar éléctrik, i rant dann tram-trin i marsh avèk léstrésité : alor, i fo fèrm bann léstasyon, é fé pèrd travay in pé ! ». Aprésa, li donn amoin in kantité légzanp pou défann son poinn-vi.
Mèm boug-la sé mon dalon, moin lé pa dakor avèk li, pars koz konmsa, sé koz la boush rouvèr ! Sé koz dann vide !
Pou mon par, mi pans pa ditou konm li. Alon parl in pé déssi lo gaz : nora touzour, mé sé dann la byomass va tiré, é sé bann travayèr rényoné va fé, va mète dann boutèy, sé bann transportèr ké va transporté, sé bann vandèr ké va vann. Mi oi nora plis travayèr la-dan ké nana koméla.
Karbiran ? Nora touzour bézoin, mé pa lo mèm ké zordi : nora byo-dyézèl, lalkol, l’idrozène, léstrésité, lèr konprimé, épi d’ote kalité ankor. Donkalor, nora travay pou d’moun.
Si ni parl tram-trin, mi antann dir sa va done travay par-la troi mil pèrsone, pétète plis ankor. Moin la lir dann zournal ké lo plan Témèrgie i prévoi done travay pou sèz-mil pèrsone, issi La Rényon.
Alor, si ni pans dévlopman dirab va diminyé lo travay, i vo myé ni tir sa dann nout tète, pars lé pa vré ditou, épi sa lé solman riskab anbrouy nout tète. I vo myé ni arète fé pèr anou par nou-mèm. Nou va évite la dépitasyon !
Justin
Lésplikasyon inn-dé pti mo :
Parl la boush rouvèr : kozé pou aryin.
Kui manzé : fé kui manzé.
Anbrouy la tète : anbrouy bann z’idé.
Dépitasyon : dépréssyon.
Ceux qui n’ont que la France comme horizon indépassable tournent en rond
Mézami na pwin lontan mwin la ékrir in n’afèr dann in biyé pou dir d’apré sak mi antann in pé partou épi sak mi lir ossi dann zoinal, bann zansien (…)
In kozman pou la rout
NaMo Green Rail, sur la ligne Jind-Sonipa
D’autres communes concernées à La Réunion ?
Convention de subvention avec l’Agence française de développement
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Création du Port Sec III
Relance du projet ferroviaire
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois