Alon koz in pé d’ « moring » — promyé morso

14 séptanm, sanm Justin

Mézami mi panss bonpé rant nou la fine antann parl moring, la plipar rant nou i koné sa sé in kalité léspor d’konba nout zansète zésklav sansa zangazé l’amenn pou nou, é la lèss sa pou nou an patrimoine. L’éspor i apèl moring, lo konbatan i apèl moringuèr, si sé in madam nou va apèl aèl la moringuèz.

Mi rapèl étan jenn in domi-granpèr mwin l’avé téi ésplik amwin lo moring : li téi di amwin kan i ariv dimansh aprémidi sansa zour d’ fète bann jenn-jan téi group in landroi l’avé in ron d’moring épi sak l’avé pou règ in konte téi règ lo kont. Inn foi lo konba lé fini, sak la pèrde la pèrde, sak la gagné la gagné, bann moringuèr i rékonssilyé. Antouléka sé sak li téi di amwin é pou la boté d’lo zèss mi kroi sak li téi di.

Astèr si ni parl règloman i fo ni di l’avé in règloman kissoi pou rant dann ron, kissoi pou lakonpagnmann tanbour, kissoi ankor pou lo shanté. Ni pé dir ossi la pa toutt kou té pèrmi : dann in fime mwin la antann l’avé lo droi donn kou d’tète, épi kou d’talon, kou d’pyé bouran, san toush — kou d’poin téi done pa. Kan lo konba lété tro inégal l’avé d’moune pou séparé.

Si zot i domann azot kissa la amenn léspor-la issi la Rényon, la plipar d’tan mwin la antann dir sé bann malgash l’amenn sa shé nou pars téi pratik bann léspor d’konba laba dann nout grann voizine. I paré sa néna ossi dann Mohéli épi dann Mayotte é sré bann malgash galman noré amenn sa shé zot laba.

Mi arète la pou l’instan, mé nou va anparlé pars moring i fé partii d’nout patrimoine é d’apré mwin ni doi ransègn anou la dsi.A bon antandèr salu !

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 82e année


+ Lus