Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
13 séptanm 2012, sanm

Zot i koné, lo manjé d’moun, sa i fé parti son kiltir, konm son lang, konm son mizik, manyèr fé son kaz... dizon, konm tout sak i fé in pèp, sé in pèp é la pa in n’ot. Isi La Rényon, pou tout demoun normal, nana in pèp, lo pèp rényoné, avèk son kiltir. Si ou i rod modifyé in n’afèr inportan dan son l’idantité — sa i apèl l’alyénasion —, ou i anpèsh ali rokonèt ali pou sak li lé. I pé di osi, ou i anpèsh ali ranfors son l’idantité. Ou i kas son l’idantité.
Pou kosa mi di sa ? Pars dan désèrtinn komine, mi antan dir l’apré fé in drol z’afèr. Désèrtin la anploy in dyététisien, é lo boug l’apré sèy shanj manyèr manjé bann z’anfan rényoné. Moin la antannn dann radyo, tèl androi i done bann marmay la pat épi la puré pou manjé. I armèt èk sa in domi-transh janbon kalité ordinèr. I fé pa sa toultan, mé tazantan, dé foi, troi foi dan lo moi. I arèt in kou, épi in koup de tan apré, i rokomans. Donk mon késtyon : pou kosa i fé sa ? Pou bann marmay manz pli ékilibré ? Do ri, lo grin, in pti brèd, in pti salad, in ptit dousèr, sa la pa ékilibré sa ? Mi souvien na in pé d’tan, in médsin Sin-Pol té apré di dann télé, manzé kréol lé ékilibré sa, provik i réspèk désèrtin l’ékilib... lipid, glusid, protid, vitamine, étsétéra.
Alor, moin lé a dmandé kisa l’apré fé so konplo-la kont nout bann marmay, kont nout kiltir, kont La Rényon, é pou kosa i fé sa ? Lé sir, bann monopol i doi trouv zot kontan si i sifi ranpli konténèr parèy sak i sava dann in vil fransèz épi évit ashté marshandiz dan nout l’antouraj l’oséan Indien. La konsomasyon andojène a l’anvèr ! Moin lé sir, sak i vé vanj kont nout l’idantité i doi èt kontan : ral déyèr nout kréol rényoné, ranplas nout manjé par manjé d’Frans, shanj nout manyèr viv, shanj mo moun osi. Pou kosa an finn kont ? Pou aprann anou kit nout péi pou alé frot anou avèk d’ot "réalité" ? An atandan, ranplas nout moun par bann moun déor san toush zot kiltir vi k’zot nora arienk pou frot azot avèk zot mèm, épi ansanm bann moun dépèrsonalizé.
I rès azot arienk pou fé kriyé : « A-ba do ri, lo grin, kari, viv manjé fransé ! ».
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)