Services publics : l’intersyndicale appelle à la grève le 29 septembre
22 septembreA l’appel de l’intersyndicale CGTR, FO, CFDT, UNSA, Solidaires, CFE-CGC et CFTC
Zamiy, kamarad, lèktèr, bone érèz-érèz ané 2020 de la par d’Justin !
30 désanm 2019, sanm

Mé zami, l’ané 2019 i sava kiné é pa pli loin k’mardi sar lo trant é in désanm, dizon sar la Sin-Silvèst pars i fo apèl in sha in sha é la Sin-Silvès la Sin-Silvès. Mi koné pa zot, mé moin kan i ariv finn l’ané néna dë zafèr mi kalkil. Inn, mi vé konète si moin la fé dann l’ané k’i fini sak moin l’avé di moin noré fé, é dë mi kalkil kosa mi sava fé dann l’ané k’i vien. Sipétadyé bien antandi é si i plé pa li, ébin i plé pa li.
Kosa moin téi vé fé l’ané k’i sort pasé ? In bonpé z’afèr é dann in ka konmsa mon zyé lé pli gran k’ mon vant é moin té i oi amoin fé in takonn shoz, in ta avèk in paké. Bien antandi moin la shèrch - an prinsip - dé shoz lé a ma porté, dé shoz mi gingn fé, néna arienk la maladi épi lo l’aféblismann laz lé kapab anpèsh amoin fé… Lo rol Justin, lé pa fasil pou ténir : in biyé par zour, mon modékri, épi in kozman pou la rout é trouv in n’afèr pou di lé pa si tèlman fasil é anpliské sa in foi par somenn in zistoir mi fé an fèyton – pou kisa ? Pou tout granpèr i vé rakont zistoir zot ti zanfan, i f opa zot i ézit ansèrv de sa.
Mi antan d’isi désèrtin apré dir : oté Justin, ou lé pa oblijé fé sa ! Si sé pa ou k’i fé nora in n’ot va fé ! I si sé pa ou k’i ékri, out bann biyé, nora in n’ot pou ékri. Ou lé kant mèm pa in lékrivin profésyonèl é pèrsone i obliz pa ou. Myé ksa, zistoman, sé pars pèrsone i obliz pa moin pou fé ké mi san amoin konm oblizé pou fé. Sa in drol zafèr sa, lo sél zafèr i kol avèk moin dopi moi d’novanm 2006, é mi san sa konm kékshoz in portan. Inportan pou kisa o fète ? Inportan pou tout sak la fé sa avan moin é la plipar lé pi la-mi doi azot sa, sanm pou moin !- inportan pou la lang kréol mi ékri dopi kaziman san sète an-moins mé mi pé di konmsa !-inportan ankor pétète pou lèss sir plas kan in zour m’a lèv lo pyé pou alé l’ot koté d’la vi.
Ala sak mi doi fé an tan ké Justin mé néna kant mèm dé shoz mi vé fé é moin la pan kor fé. Figir azot moin néna dann mon tiroir bann kont malgash, in bon dalon la done amoin, é mi vé mète sa dann la lang kréol moin la pa fé l’ané k’i sort pasé é mi doi fé l’ané k’i vien. Mé moin lé a d’mandé si moin lé vivan, dann la finisyon l’ané 2020 si moin nora fé sa. Mi éspèr, mé lé posib mi gingn pa é si mi gingn pa konm marmaye lékol m’a note amoin an : NA-i vé dir non atin - é si lé atin m’a mark A, i vé dir atin, sansa D-i vé dir dépasé. La sar bèl la !
Pars mi koné pa si kan moin v’ariv l’ot koté si moin nora lo tan épi la kapasité, épi lo kouraz fèr l’ot koté la vi sak moin la pankor gingn fé so koté isi. Alé, mi arète tèrla pou zordi, an souétan azot mon bann zami, mon bann kamarad, in bone érèz-érèz ané 2020 an NA-non atin-A-atin é an D-dépasé.
A l’appel de l’intersyndicale CGTR, FO, CFDT, UNSA, Solidaires, CFE-CGC et CFTC
Des fonctionnaires parisiens viennent dans notre pays pour discuter de l’avenir de la canne à La Réunion
In kozman pou la rout
Conséquence du sabotage du plan d’autonomie énergétique depuis 2010
Manque d’anticipation et mauvaise gestion
Point 57 de l’ordre du jour de l’ Assemblée générale des Nations unies
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?