
Assemblée générale de la section PCR de Sainte Suzanne
2 juillet, parC’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
8 août 2017, par
Na poin lontan moin té anparmi l’moun, é inn la parl dsi rshofman d’klima. I diré sa sé in n’afèr la pa tro intérès désèrin pars apré moin la antann in pé apré mougogné : « Réshofman - d’ klima ! Réshofman-d’ klima ! L’apré di sa alé oir talèr la nèz i tonm La Rényon ! ». D’ot té i di konmsa : « Dopi l’èr ki anparl de sa, moin pèrsonèl mi oi pa ousa sa i lé ». Zot va dir amoin nana in kozman kréol i di konmsa : i diskite pa avèk i kouyon, i donn ali rézon.
Poitan bann moun-la té konm ou épi moin, zot i koné dé shoz, konm déshoz zot i koné pa. Nana télé z’ot kaz, épi tazantan zot i lir zournal. Alor kou k’i éspas ? Réshofman-d’klima, sa sé in n’afèr bien réèl : li v’ariv firamézir é firamézir li va fé santi son mové l’éfé. La majorité bann savan i pans sé, konm i di, l’aktivité imène k’i provok in n’afèr konmsa. La prèv, in bann konférans i tourn otour d’késtyon-la… Paul Vergès [1] la mète an plas l’onerc épi li laté prézidan in bon koup de tan. In l’ansien prézidan i téi apèl Gorbatchev la okip dé sa. In savan konm Hubert Reeves i signal si ni fé pa lo ka k’i fo, avèk gro problèm-la, l’om dèrnyé ras l’ariv dsi la tèr lé riskab ète lo promyé pou lèv lo kan pou disparète. Pars la tèr i sava pa disparète èl, mé l’om li pé disparète.
Moin la lir kékpar, dopi 1974 bann gran pétrolyé i koné problèm réshofman épi dérègloman-d’klima. Zot la mèm pèye tout sak té posib ashté dann lo mond bann savan, bann amontrèr, bann syantifik bann zournal, bann l’inivèrsité, pou démont késtyon-la pou « lo bien-dl’imanité », a s’ki paré. Zordi la sign lo bann z’akor d’Paris pou sèye limit lo réshofman a moins dé dogré. Mé, mèm bann z’akor d’Paris i sifira pa, pars dé dogré-si i gingn blok ali la !- sa i anpèsh ar pa désèrtin péi transform an dézèr, sa i anpèsh ar pa bann gro siklone, bann tanpète, épi tout kalité maniféstasyon lo dérègloman klimatik. Mèm la glas lé riskab disparète dsi lo pol nor ! Sa la pa inn krak sé in vérité.
Sénaryo kochmar ? Mové rèv ? Malorèzman la pa in mové rèv, mé in réalité lé riskab arivé si l’imanité i mète pal o moiyin k’i fo. Mé sak lé sir, sé ké, an touléka, réshofman-d’klima é pi son dérégloman, nou la pa afini d’anparl de sa.
C’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
Nou la di lotro-zour : Tikarl-la in marmay la teknik, Tikok : in marmay lé plis poèt-poèt ! Sa lé bon, mé soman, l’inn konm lot i pé fé gingn aou (…)
Mézami fitintan lo mo « dékonèr » lété konm i di in galissism pars li té pliss in mo la lang franssèz popilèr la rante an missouk dan la lang (…)
Les 132 régions européennes de la coalition "EUregions4cohesion" rencontrent les vice-présidents exécutifs de la Commission Européenne, Raffaele (…)
C’est avec stupéfaction et colère que nous découvrons la volonté du gouvernement de faire des économies sur la prise en charge des affections de (…)
Le 16 juin 2025, le Tribunal administratif de Paris a suspendu en référé l’arrêté du 26 février 2025 ordonnant le blocage de 17 sites (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Dans les départements d’outre-mer, près d’une femme sur deux qui devient mère ne vit pas en couple, configuration familiale bien plus fréquente (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)