Comprendre Mao à l’ère post-coloniale
16 septembre, par50e anniversaire de la disparition du dirigeant communiste
24 désanm 2022, sanm

Mézami, skiz amwin, si zordi ankor mi vé anparl avèk zot lotonomi alimantèr. Sak la lir mon modékri dan la somenn la bien konprande mwin la fé in roflékssyon a-sho pars mwin la antande in zoditèr dann in radyo apré gougnarde noute patate avèk nout manyok konmsi sé sa, pou nou, lotonomi alimantèr é toussa pou dir, final de konte, li profèr kontinyé konm koméla, kissoi dsi noute manyèr manzé, kissoi dsu noute manyèr produir.
Astèr pou komanss par l’komansman alon oir in pé kossa i lé lotonomi alimantèr pou nou issi dann noute péi La Rényon.
Pou komanssé i fo ni sava fé linvantèr dsu sak ni manz é noute manyèr manzé pars i bouskil pa la fasson manzé in kominoté konm la n’ote si lé pa dan l’obligassion pou fèr. Mi rapèl in zour i ga dann sid la foute amwin inn pik dann in sobatkoz pars mwin la di la baz mèm noute manzé sé lo ri, é sé lo ri dopi in bon koupe de tan. Avan lété mayi, avan mèm lété manyok demoune téi manz an mové kassav.
Dousman lo bato ! Si ni di zordi i fo toute kréol i arkomanss manz kassav manyok, sansa mayi, épi trass inn kroi dsi lo ri, ébin mwin lé sir demoune va di « pran oute lotonomi alimantèr pou ou pars nou la pa bézoin » — ni arkomanss pa avèk lo patate-manyok é lo manyok-patate… nou lé pèrdi d’avanss.
Si ni rotourn in pé an aryèr dann tan nout listoir kan bande zésklav épi bande zangajé téi manz bande mové kassav, lésklavazist épi lo zangazist — bande blan si ni vé ! — pou zot par zot téi manze dori. Lé normal demoune i rode sak lé méyèr pou zot dann sanss zot dignité épi zot fyèrté é momandoné lété lo ri é kan la mazorité d’moune la gingn manz dori, ébin zot la parti manz dori pars sa téi aparète azot konm in sorte promossion sossyal.
Parèye kan lo moune la shoizi rante dori épi mayi : dori té konm in promossyon é lo mayi lété lo sor lo moune mizèr. I étoneré amwin zordi si i trouv ankor demoune pou manz mayi si la pa par fantézi avèk kari kanar par égzanpe.
Astèr si zot i vé konprande amwin mi di dori sé la klé noute lotonomi é si ni vé z’ète otonome dsi la késtyonn manzé i fo ni produi dori é biensir sa lé possib pou nou issi La Rényon konm dann toute bannzil loséan indien.
A bon antandèr, salu.
Justin
50e anniversaire de la disparition du dirigeant communiste
In kozman pou la rout
Quelle valeur crée une tonne de cannes et comment cette valeur est-elle répartie ?
L’ONU veut restaurer la confiance dans un monde qui a changé
Record de vitesse entre Saint-Denis et la Grande Chaloupe
50e anniversaire de la disparition du dirigeant communiste Comprendre Mao à l’ère post-coloniale In kozman pou la rout « Avan désside (…)
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?