Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
7 désanm 2016, sanm

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, moin la tandi dir in n’afèr i pé étonan. Kosa i lé d’apré ou ? Sinploman ké bann rouj-de-fon l’apré ral lo kont kont La frans pou an avoir mète a l’ord bann malgash dann lé z’ané 1947 é galman in pé apré. Mi trouv zot nana la mémoir lyèv pou réfléshi konm sa. Zot la obliy kan malgash la mète anou kréol déor dann tan La Sakaye ? Moin pèrsonèl si bann malgash nana in kont pou rég avèk La Frans, zot lé asé gran pou règ z’ot problèm avèk La Frans par zot mèm é pa par nou rényoné pars nou, ni doi anlav nout min. Tok ! Pran sa pou toi é mète ton moushoir pad si.
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, i étone pa moin antann aou dir dé shoz konmsa. Mi èmré antann aou si lété bann malgash ké l’avé fé avèk bann fransé la mèm shoz ké l’armé fransèz la fé l’ané 1947 é ziska 1953. Mi èmré antann aou si bann malgash l’avé mitraye in train avèk bann fransé d’dan si l’été zot ké l’avé tyé plis san mil fransé… La prèv, kan bann z’alman la fé krime kont bann fransé ou lété bien malkontan pars lété krime kont l’imanité.
Donk matant k’i di krime, i di k’i doizète kondané. Z’alman la fé krime ? Tribinal Nuremberg la kondane azot. Tirk la fé bann krime de mass kont bann z’arménien ? La plipar bann péi la kondane z’ot krime. Zordi nana in tribinal k’i kondane désèrtin moun pou bann krime de gèr é si dann tan-la l’avé tribinal-la kont bann kriminèl dé gèr, n’ora fali ziz bann kriminèl é bann kriminèl lété dann lo kan fransé. La prèv, lo prézidan La Frans la rokonète sa piblikman... La prèv ankor kan lo fransé résponsab bann masak l’a vni konm dépité, in bonpé dépité la kriy : Asasin ! Asasin !
Astèr ou i pans ké nou rényoné ni doi pa okip de sa. Poitan sa sé krime la fé dann nout l’androi l’oséan indien. Lo bann viktime té i fé parti nout bann z’ansète. An plis ké sa, nout zanfan épi nout ti zanfan domin va viv avèk banna, an ko-dévlopman, alor ni pé pa anlav nout min sinploman. Si ni fèrm nout boush ! Si ni anlav nout min par raport in krime kont l’imanité nou lé konplis de sa. Tok ! Pran sa pou ou é mète out moushoir par dsi.
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite