« Antansyon poisson la méditérané, poisson navire va moung azot ! »

19 zwin 2019, sanm Justin

Poisson-la sa lé zoli vèye pa koman. Son nazoir i termine an point é lo bann point lé anpoizoné. In pé i apèl ali poisson-lion mé La Rényon sa i apèl poisson navir, défoi i apèl ali l’armé-poisson l’armé - galman pars par li mèm li sé in fortérèss. Sa in poisson l’oséan indien. Mé kouk li sava fé dann la mèr méditérané ?
L’ané 2015 i paré bann zinzényèr la rofé lo profil kanal dé Suèz é sa la sifi pou li anvayi la méditérané. Arzout èk sa lo réshofman klimatik épi zot va konprann koman la mèr méditérané lé anpoizoné avèk li. Poitan, isi La Rényon, li anpoizone pa la mèr, ni son bann zabitan, pars d’apré sak i di isi néna son prédatèr i limite son miltiplikasyon mé la-ba dann la méditérané, li na poin son zènmi natirèl é li dévlop, li dévlop, li miltipily, li miltiply san ké néna sak i fo pou limite ali.

L’èrla, kite ali fé déga ! Avèk son zépine li afayi bann poisson, bann krévète épi in pé tout sak i apèl la faune la mèr. Kan zot lé fine afayi, li manz é an kantité siouplé. Manyèr k’i sava lé sir li sava tyé la moityé bann zanimo néna dann la mèr méditérané. Si tèlman otour lil de Chypre, néna poisson larmé plizanplis é l’érop i anvoye bann plonjèr avèk fizy soumarine pou tyé azot.-an mèm tan k’i fé zétide dann laboratoir.
An mèm tan i aprann demoun manz ali kisoi dann réstoran, kisoi dann bann lindistri transformasyon, é bann zotorité i pans zot va nyabou limite in pé so nouvo léspès anvayisant. Pars, bann savan i komans an avoir la krintiv poissonlarmé-la i tyé ziska la moityé bann zéspès la faune.. Moin pèrsonèl man mi fé konfyans bann shèrchèr pou sèye in pé tout manyèr pou limite lo l’anvayisèr.

Mi pans bann savan va nyabou fé sa. An atandan in bonpé profésyonèl, bann péshèr, épi bann zindistriyèl, ziska bann konsomatèr néna la frous zot vi. Mé la frous sa pou in zour é firamézir l’om va trouv lo moiyin pou vanzé.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus