Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
27 novanm 2012, sanm

Na in bon koup de tan, moin la parti marshé forin dann Chodron. In madam té i vann bann pti pyé tizane, z’épis, épi d’ot z’afèr ankor. El la propoz amoin in pti plant fay-fay, moin té i koné mèm pa kosa lété. El la di amoin, sa i apèl stévia. Stévia ? Oui, in pti plant i adousi bien bann boison, i pé mèt dann konfitir. Arzout èk sa, lé bien bon pou bann moun na diabèt épi i rod pèrd lo poi. Moin la di aèl, lé konm l’aspartame daoir ? El la réponn amoin, lé pliské méyèr ké sa. Moin té vni pou prann in pyé pèrsiy, donk moin la pran mon pyé pèrsiy. Tan k’a lo stévia, moin la rogard sa an foutan.
Solman moin la komans gard-gard in pé kosa i lé lo stévia. Sirtou ké in kamarad la di amoin konm sa, na in pé i vé pas kal nout kann, épi ranplas ali par tout sort kalité produi. I apèl sa bann sik an ranplasman. Moin la fini par artrouv ali, épi moin la komans rogard ali an réspé. Dan mon kèr, moin té i di : « Aou stévia, ou mèm i vé élimine nout kann. In n’afèr nou la grandi ansanm : kann tamarin, kann bonbon, kann ra gro pans, kann noir, kann blé, kann tout kalité… Lé vré, ti-ash i koup gro boi, mé kant mèm ! ».
Figuir azot, moin la lir dann in zournal Moris, in l’asosiasion indien i apèl Anoorada Pooram la désid èd bann ti plantèr an ankourajan la plantasion bann plant pou tizane é li la niabou bien èd banna pars li la ashté bann fèy épi bann plan, konm sa i èd bann pti plantèr vanj kont la mizèr. Sa lé bien bon, mé ala ké lo l’asosiasion i vé alé pli loin : fé plant in gran kantité stévia pou ranplas nout bon sik kann dann gato, dann boison, dann yaout, dann kafé... I di mèm dann zournal, na in bonpé plantèr lé dakor pou arash kann épi plant stévia.
Mi koné pa la suit, mé sa i éspas l’il Moris, pa loin La Rénion, é soré bon ké nou osi ni komans réfléshi dsi in n’afèr konm sa.
NB : Pou sak lé intérésé, zot i pé alé dsi l’intèrnèt. Zot i pèrd ar pa zot tan.
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)