Arète dormi !l’èr l’arivé i fo lévé !

26 janvier 2019, par Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité , moin lé a d’mandé kan mi antan bann rouj-de-fon apré kozé, parèye kan mi antann d’ot moun d’ot parti apré kozé galman, si in pé i tronp pa dsi l’éstati La Rényon.Souvan dé foi, mi antann in pé apré rézone konmsi La Rényon lété in péi indépandan, sansa otonome . Fason zot i koz i diré nou sé pa in bout La frans é nout l’intéré in bout l’intéré La Frans.Néna mèm in pé i domann k’iprotèz La Rényon kont z’intéré bann péi l’oséan indien. Révèye in pé siouplé ! Révé i ansèrv de riyin sa !Pèz dsi nout né, dolé i sort ankor dodan.Tok ! Pran sa pou ou !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, vi koné,moin lé a d’mandé si in pé i rofiz pa sinploman ni grandi, si i rofiz pa ni trap in pé nout mazorité .Si i parl dévlopman pou La Rényon, i di sinploman : Pou kosa La Rényon va dévlopé, vi ké La frans lé déza dévlopé par li mèm-é konm i di, nou sé in bout La frans –parl pi pou sak i pans nout zintéré sé in bout l’intéré La frans..

Kan ni pans nout domin, avèk dann nout réjyon l’oséan indien,in gran péi konm Madégaskar avèk san tardé sinkant milyonn moun, é san milyon kan nou va tak lo vinn-dézyèm syèk.. avèk La Répiblik Moris néna in gran léspas maritime… avèk d’ot péi néna in léspass dvlopman éstraodinèr in pé lé riskab réponn anou zot i oi pa kosa i pé fé pèr anou avèk La Frans par kote, kosa ni éspèr gingné pti konm ni lé si na poin lo ranfor La frans.

Poitan, a bien kalkilé shakinn kisoi in péi, ki soi in réjyon , kisoi ankorin téritoir néna l’intéré pou dévlop in maksimom.Pou moin sa lé konm in kékshoz évidan , lé domaz pou d’ot sa la pa konm mi pans Konplèks kolonyal ?Konplèks kont kominis ? Léspri d’mépri par raport bann péi lété in bann koloni dann tan ?Pou bann pèp normal, oplis zot i grandi , oplis zot i forsi, oplis sa lé bon pou zot.Pou nou, i diré sé plito lo kontrèr pou in bonpé épa rarienk pou d’moun déor pars moun d’isi i rodi anou so bann fab-la.

Akoz ni révèye pa in pé ?Arète dormi, l’èr l’arivé i fo lévé !

Justin


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus