Quand le communisme chinois séduit l’Américain
13 juin, parLe monde a changé
15 mé 2018, sanm

An parmi mon bann vyé famiy, in pé i sort Sin-Jo é dann tan-la demoun téi rès dan lé ba téi pran sak i rèss dan lé-o pou in bann zozo. I paré moin l’avé in vyé tonton té i shant pou bann moun lé-o in shanson karnaval pa tro réspèktyé pars shanson – la téi di : « Na poin bébète konm zabitan i pran po d’shanm pou pla kouvèr, i pran makaroni pou la bouji. ». L’avé pa bézoin pliské sa pou fé pète batay rant jenn-jan d’an-o épi jenn-jan d’an-ba.
Pou kosa mi rakont azot sa ? Dabor pars moin lé kontan résisite in pé dann mon mémoir bann paroli demoun d’avan-i paré na poin méyèr tik-tak pou vanj kont laïzaïmèr. Dézyèm rézon sé ké gouvèrnman fransé avèk son bann minis épi son bann ministrèss i tourn l’outromèr an bourik é an parmi l’outromèr zordi l‘apré amenn bann maoré an kwasa-kwasa a défo d’an avoir bato pou vréman.
Madam Girardin la parti Mayotte é la promète bann maoré in plan pou dévlop lo péi. Madam mi done aou in mèrl blan si ou i nyabou fé in mirak konmsa - pa par la fote bann maoré, mé par la fote la politik La Frans dann bannzil komor dopi 1975 kan la déside kass bannzil komor an dé é roganiz lo léksizyon pou Mayotte.
Mayotte mèm ékri avèk in lète maziskil néna arienk kat san kilomète karé-lé sis foi édmi pli pti ké La Rényon. L’ané 1975 l’avé karant mil pèrsone téi rèss la-ba. Zordi néna parétil désan karant mil pèrsone é dann l’ané 2050 nora sink san karant mil moun. Ousa Mayotte sar randu dann trant dé z’ané ? Kèl dévlopman péi-la nora ? Ou i pé dir amoin sa madam la ministrèss. Ou i pé dir amoin si dann trant dé z’ané lo péi sar dévlopé pou vréman ?
Par ébzanp kèl séktèr l’ékonomi nora fine dévlopé é par konbienn foi. Par ébzanp konbien milyé z’inzényèr, médsin, profésèr nora la ba. Par ébzanp konbien l’antropriz Mayotte nora dann lo péi. Konm moin sar pi la pou oir sa, mi kont dsi ou pou donn amoin é sirtou bann maoré épi bann komorien, épi ankor bann péi l’ indyanoséanie in plan shifré. Pa in plan mantèr mé in plan vérité.
Madam, si mi di aou sa, la pa pou afront aou, mé sinploman pou dir sak toulmoun i pans pou vréman –out plan i pé pa égzisté. Dann trant dë z’ané péi la sar fine tonm dann in malizé inkroiyab sof bann sosyété fransèz néokolonyalis, sof in minorité d’moun gavé, sof bann trafikan tout kalité d’akabi. La popilasyon an zénéral va gingn bann myète pou béké. Anpliské sa, out gouvèrnman, konm tout sak lété avan li, sar résponsab lo déga i sava fé dann l’oséan indien.
Madam arète fé pran bann moun laba po d’shanm pou pla kouvèr sansa konm i di galman dann la lang fransé « véssi pou lanterne ». Soi ou i fél’kouyon, soi ou i prann moun pou in bann kouyon soi inn é l’ot an mèm tan.
Le monde a changé
Mézami dopi in boute tan mi parl la mizèr dann nout péi é pou kossa mi kroi pa kan v’ariv l’ané 2030 nou sar fini konbate so gran fléo i pèz dsi n (…)
In kozman pou la rout
Conclusion des négociations entre l’Union européenne et les pays voisins de La Réunion
Jusqu’à quand les territoires de l’océan Indien devront-ils se contenter d’ajustements à la marge alors que les secousses de la polycrise mondiale (…)
APE UE-Afoa : Après la clôture des négociations entre l’UE et les pays voisins
Au lieu de reproduire la France, les Réunionnais devraient s’inspirer de Madagascar
Retour sur le séminaire organisé par la Section PCR de Saint-Denis
Conséquence de la crise et de la pénurie de logements sociaux
Condoléances du Parti Communiste Réunionnais
Face aux difficultés de trésorerie à cause des retards de paiement
À la veille de la manifestation organisée par des élus devant la préfecture