Sécheresse exceptionnelle à La Réunion : le PCR demande des mesures urgentes pour les élèves et un nouveau calendrier scolaire
24 janvier, parRentrée scolaire : communiqué du Parti communiste réunionnais
8 mars 2024, sanm
Mézami, mi rapèl lo tan Lafrik di sid téi viv dann lapartéid — dizon dann in rézime ofisyèlman rassist ; mi rapèl ossi lo tan téi amontr dann télé toute sak i prétan lo gouvèrnman rassist téi fé pou protèz bann zéspèss animal, épi bann plante épi la fone dan la mèr. Mi doi dir azot, sa té in n’afèr téi oripil amwin.
Pou kossa ?
Pars mi oi pa pou kossa i vante in péi néna in rézime in grann parti la popilassion maltrété… Kan téi amontr in gayar park, in gayar griyaz, mwin té i oi sirtou bann zafish téi pé lir dossi « white only » osinonsa « place for white, place for colored ». Alor, dann mon kèr, mwin téi di kan demoune sar fine gingn zot droi normal, astèr-la solman, dakor pou anparl : « prézèrvassion bann zanimo, prézèrvassion lo milyé natirèl ».
Parèye kan GB la désside fé in park marin laba dann Chagos é pandann tan-la bann chagossien lété défandi rante dann zot péi… Zordi ni koné tribinal la fine done tor Langlétèr é Maurice la fine gingn la bataye lo park marin… Astèr m’a dir azot in sinp zafèr : zot lé pour sansa zot lé konte in simtyèr bann lo chien zanglé osinonsa amérikin ?
Pétète in pé rante zot i panss bann chien zanglé la bézoin in bon simetyèr é sa i mérite azot… Mé si bann tonm demoune chagos lé abandoné, mal antrotoni, si bann shien shagossien zot té massakré, alor fransh vérité m’a dir azote la pa simetyèr lo shien i ékère amwin mé la déporatassion bann demoune épi lo gazaz bann shien épi la fasson bann chagossien banna la trète azot épi zot kalvèr pandan sinkante zané. Ala sak lé ékéran pou mwin !
Mi pouré dir, toultan bann chagossien nora poin zot droi rotourn shé zot é toultan bann gouvèrnman inpèryalist nora pa domann pardon pou zot krime, konte pa dsi mwin pou bate la min pou bann tonb lo shien bann zanglé… Sé pou sa mi doi dir mon Dë mo bann zom de syanss pou dir azot sinploman : Dakor pou rofé la natir kissoi la tèr, kisoi la mèr mé dakor pou rodone bann chagossien la plass k’i rovien azot laba. Mi konpran bien déssèrtin kan i di sov la natir ? Ok ; mé rodonn sonplass la natir umène. La natir sé in tou — késhoz konplé — é l’om li fé parti la natir. Li doi pa détrui, kassé brizé, OK, mé i fo done ali son plass. Sé sa l’umanité non, zot i panss pa ?
A bon antandèr, salu !
Justin
Rentrée scolaire : communiqué du Parti communiste réunionnais
Le projet du SIDELEC visité par une équipe de la télévision France 5
Mézami bien bonzour a zot. Mi panss, konm mwin zot la rogarde télé kan lo Prézidan Trump té apré sign in bonpé dékré é sirman néna kékshoz la pa (…)
In kozman pou la route
2 milliards de personnes dépendent des glaciers pour l’accès à l’eau
L’Afrique, « épicentre du terrorisme mondial »