In tantativ rokolonizassion an plin dann vintéinyèm syèk ? La franss avèk son volonté réform-siprime le loktroi d’mèr

20 mars 2024, sanm Justin

Mézami si mi domann azot si in tantativ rokolonizassion par in péi okssidantal koméla, zordi, a noute épok lé possib — sirésèrtin zot va réponn amwin non. Pars d’apré sak i di bann péi okssidantal, la plipar, la fine dékolonizé donk natirèlman zot néna tandanss pou kontinyé dékolonizé é sirtou pa rokolonizé.

Arzoute èk sa dopi bann zané soissante ni apèrssoi in bonpé péi la gingn zot lindépandanss, zot néna zot drapo, zot néna zot konstitission épi i roganiz zélékssyon pou dir kissa lé prézidan, kissa lé dépité, zot néna mèm zot institission ziridik épi ékonomik. Donk dir néna bann tantativ pou rokolonizé sé déform in pé la vérité

Mé mwin néna in késtyon préssi é sète-la i porte dsi bann téritoir l’outre-mèr : kossa zot i panss dsi lo rapor la kour dé konte par raporte loktroi d’mèr : in pé i vé son sipréssion pars d’apré zot sa sé in faktèr d’la vi shèr é lé pli préférab transform ali an TVA réjyonal.

Mé l’oktroi d’mèr sé in bon kantité larzan i ansèrv pou ankouraz la politik ékonomik réjyonal, alimante lo bidzé bann koléktivité lokal, sé galman lo droi pou lo konsèye réjyonal adapte son taks suivan lo bite ké lé roshèrché. Mèm pou Prézidan konsèye départmantal sé in manyèr pou finanss la souvrènté alimantèr — donk alé dirékssion la dékolonizassion.

Alé oir in tva réjyonal zamé dé zamé d’la vi li va pèrmète sak loktroi d’mèr i fé zordi é dopi in bon kantité d’zané dann sanss pliss résponsabilité, pliss la fluidité, é pliss la métriz dsi bann zobzéktif réjyonal… Si sak mi di lé vré, la tva réjyonal lé riskab alé a kontrossans épi anlèv anou noute pouvoir réjyonal sir lo bann séktèr toushé par loktroi d’ mèr.

An konklizyon, kan in métropol i anlèv in téritoir son bann konpétanss pou mwin sé in rokolonizassion — in chate sé in chate é mi oi pa koman batiz ali lapin.

A bon antandèr, salu !

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus