
La Plateforme réunionnaise transmet au chef de l’Etat un nouveau manifeste
23 avrilAu cours d’un entretien dans la soirée du 22 avrils entre le Président de la République, Emmanuel Macron et la maire de Saint-Denis, Éricka (…)
2 out 2024, sanm
Zistoir-la téi éspass dann tan la Rissi té pa loin fèr la révolissyon bolshevik oktob 1917. Kan mi kalkil bien sé in n’afèr noré pu ariv dann inpé toute péi bann ésploitèr i abiz dsi bann zésploité. Si sa téi éspass shé nou noré pi z’ète dann tan lésklavaz, dann tan zangazé, osinonsa dann tan la koloni — dann tan l’avé si tèlman z’abizèr pou maltrète bann zabizé.
Donk oila k’in zour, dann tan-la, in gran famiye russ blan i pass dann in voitir atlé avèk in zoli shoval. Shomin pa larz, é mèm in pé kass-kassé. In famiye moujik — in famiye péizan —, zot ossi zot i marsh dsi shomin é lé bien difissil pou lo voitir bann gran Blan pou dépass azot, mèm kroiz azo. La famiye moujik i sèye dégajé pou libèr la plass pou la voitir passé mé lé pa fassil é opliss zot i bouj opliss zot i gingn pa rouv shomin pou lo famiye russ-blan.
Lo shèf famiye russ blan lé pa kontan parss sa i fé pèrde ali son tan préssyé é momandoné li di avèk son koshé ansèrv son gran foué pou dégaj shomin. Lo koshé mèm li sé in zanfan d’moujik li done bon kèr : li tape a gosh, li tape a droite, toute i pass granmoune, fam, zanfan shakinn i gingn son kantité é kroi amwin pou poiké la poiké.
Lo promyé garsson i oi in galé dsi lo bor shomin, bien blé, bien lour, li ramass sa pou li défann la famiye mé son papa i di avèk li, i fo pa fé sa pars la vi pou nou sar pi possib dsi la tèr bann russ blan. Sé noute déstin d’ète maléré épi maltrété konmsa. Anvoye pa rosh pars nou sar ankor pli maléré apré k’avan.
Lo gran garsson i di pa arien mé li ramass son galé pou lo ka k’in zour li nora pou ansèrvir... Lo tan i pass, i pass, i pass, é lo gran garsson néna touzour son galé avèk li. In zour néna la révolissyon é bann solda l’armé rouz i arète toute bann zésploitèr é bann zabizèr bann moujik la dénonssé.
Sé konmsa k’in zour lo moujik avèk son garsson i oi in sorte défilé é dan la bann, zot i oi lo russ-blan la fé done azot gran kou d’foué, garoté avèk la shène épi la korde galman. Lo garsson i trape son galé lété touzour avèk li épi li di avèk son papa : « zordi mi sava tir mon vanzanss pars i fo bononm-la i pèye pou lo sharjman kou d’fouète li la fé done anou »
Mé lo papa olèrk ankouraz son garsson dann son lanvi d’vanjanss i di avek li : « lé pa l’èr pou fèr sa zordi ké la révolission la fine trionfé. Lèss la révolission okipe banna é pou lo galé, zète pa li, ramass ali pars néna myé pou fèr avèk sa ».
A bon antandèr salu !
Justin
Au cours d’un entretien dans la soirée du 22 avrils entre le Président de la République, Emmanuel Macron et la maire de Saint-Denis, Éricka (…)
Le Haut Conseil de la famille, de l’enfance et de l’âge est revenu dans une note sur la période inflationniste 2021-2025 et ses effets sur le (…)
Promié tan, la kaz bann Biganbé navé dé piès minm parèy sad bann Maksimin, soman té kouvèr an tol. Malérèzman, siklone 48 la ni, la lèv lo ti (…)
En visite à La Réunion, le président de la République a échangé avec le monde agricole, durement affecté par le cyclone Garance qui a suivi un (…)
Mézami l’ariv amwin dann mon éskolarité kotoiye bann marmaye néna bone tète. Mi rapèl inn téi konpran toute pli vite lé z’ote, téi rotien toute (…)
Selon le ministre de la Santé, Yannick Neuder, "autour de 120.000" personnes pourraient avoir été contaminées par le chikungunya, maladie (…)
« Ça fait plus de quinze ans que la fonction publique est au pain sec et à l’eau » a estimé le président de la fédération services publics de la (…)
Mézami dopi somenn passé i anparl bonpé bann péshèr artizanal pars lo ministress responsab de sa lété d’passaz shé nou é bien antandi téi i pé pa (…)
« Depuis le début de l’année, six décès [...]chez des personnes de plus 70 ans porteuses de comorbidités ont été classés comme liés au chikungunya (…)
Kossa i lé sa d’apré zot ? Oussa i trouv in n’afèr konmsa ? Fransh vérité sa sé in n’afèr i roprézante bien in fèye vakoa. Zot i trouv pa ?Avèk in (…)
Le Premier président de la Cour des comptes, a menacé mercredi de refuser de certifier les comptes de l’État. « Les réserves formulées par la Cour (…)
Le président de la Cour des comptes et du Haut conseil des finances publiques, Pierre Moscovici, a mit en garde contre des prévisions trop (…)