Asé kass nout tète pou trouv kisa ni lé : nou lé rényoné é sa sé in z’afèr éstra pou nou !

10 mars 2017, sanm Justin

Mon bann dalon, mon bann dalone, kan mi ardi pou zot in kozman Paul Vergès, zot i pé kroir sa in n’afèr fasikl, mèm in z’afèr évidan pou ète. Mé ka ni mète a kalkilé, nou lé kapab trouv désèrtin difikilté.

Dabor nou lé rényoné an promyé, sansa rényoné an dézyèm, pars in pé i pé z’ète fransé an pre ! Nou lé rényoné an promyé sansa an troizyèm plas, sansa an katriyèm plas pars i pé ète malbar, zarab, tikaf la soi, blan fèrblan avann ète rényoné. Pétète zot i pans moin l’apré plézanté é poitan in zour, an parmi in bann z’étidyan « rényoné » mi pé dir azot, toudinkou moin la gingn lo blouz pou mon péi.

Ni sava manj réstoran. Lo sèrvèr i oi an parmi in zoli gaoué é pétète pou kass in pé l’anbordir i domann ali ousa li sort : ala èl i réponn èl i sort madégaskar. La pa tousa pars in n’ot i trouv moiyin dir : « Mé voiyon nou lé fransè ! ». L’èrla mi domann a la kantonad : kisa lé rényoné tèrla ? In l’anz i pass é in bon kamarad i di amoin dousman : nout tout lé rényoné, mé i fo pa dir. L’èrla moin la pans Michel Debré té kashyété dosou la tab.

Na nakor in n’ot afèr i fatig mon tét. Sé kosa solon zot ? Sé kan désèrtin i parl la politik zot i fé konmsi zot i koné myé la politik La frans ké bann fransé zot mèm. Zot i kroi pa sa in manyèr pou déklar ké zot ilé pli fransé ké fransé. Nana osi sak i koz in fransé shatyé, pli pir ké sak bann fransé i koz.zot i pans pa sa osi sé in manyèr déklar zot lé pli fransé ké fransé.

Mi antan d’isi désèrtin l’apré amontr amoin lo doi é apré di, mésyé lo rézonèr, kosa ou i lé ou d’apré ou ? Mon répons lé sinp, klèr épi dirék. Sé lo mèm répons bann fran kréol téi done avan 1848 : moin nana dé patri, inn sé La Frans mi gnor pa, l’ot sé mon péi La Rényon é mi di sa an batan dsi mon l’éstoma. Konm moin la di an o la : Pa bézoin kass nout tète pou trouv kisa ni lé, nou l érényoné é saéin n’afèr éstra pou nou.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus