Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
10 mars 2017, sanm

Mon bann dalon, mon bann dalone, kan mi ardi pou zot in kozman Paul Vergès, zot i pé kroir sa in n’afèr fasikl, mèm in z’afèr évidan pou ète. Mé ka ni mète a kalkilé, nou lé kapab trouv désèrtin difikilté.
Dabor nou lé rényoné an promyé, sansa rényoné an dézyèm, pars in pé i pé z’ète fransé an pre ! Nou lé rényoné an promyé sansa an troizyèm plas, sansa an katriyèm plas pars i pé ète malbar, zarab, tikaf la soi, blan fèrblan avann ète rényoné. Pétète zot i pans moin l’apré plézanté é poitan in zour, an parmi in bann z’étidyan « rényoné » mi pé dir azot, toudinkou moin la gingn lo blouz pou mon péi.
Ni sava manj réstoran. Lo sèrvèr i oi an parmi in zoli gaoué é pétète pou kass in pé l’anbordir i domann ali ousa li sort : ala èl i réponn èl i sort madégaskar. La pa tousa pars in n’ot i trouv moiyin dir : « Mé voiyon nou lé fransè ! ». L’èrla mi domann a la kantonad : kisa lé rényoné tèrla ? In l’anz i pass é in bon kamarad i di amoin dousman : nout tout lé rényoné, mé i fo pa dir. L’èrla moin la pans Michel Debré té kashyété dosou la tab.
Na nakor in n’ot afèr i fatig mon tét. Sé kosa solon zot ? Sé kan désèrtin i parl la politik zot i fé konmsi zot i koné myé la politik La frans ké bann fransé zot mèm. Zot i kroi pa sa in manyèr pou déklar ké zot ilé pli fransé ké fransé. Nana osi sak i koz in fransé shatyé, pli pir ké sak bann fransé i koz.zot i pans pa sa osi sé in manyèr déklar zot lé pli fransé ké fransé.
Mi antan d’isi désèrtin l’apré amontr amoin lo doi é apré di, mésyé lo rézonèr, kosa ou i lé ou d’apré ou ? Mon répons lé sinp, klèr épi dirék. Sé lo mèm répons bann fran kréol téi done avan 1848 : moin nana dé patri, inn sé La Frans mi gnor pa, l’ot sé mon péi La Rényon é mi di sa an batan dsi mon l’éstoma. Konm moin la di an o la : Pa bézoin kass nout tète pou trouv kisa ni lé, nou l érényoné é saéin n’afèr éstra pou nou.
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite
180 litres d’eau par jour par personne : droit dans le mur