Aspéron lé shoz i aranj san aranjé tou an aranjan

25 zwin 2018, sanm Justin

Si zot i ékout konn moin lo bann radyo, zot lé blijé fé pou romark lékol matèrnèl épi lékol primèr, in pé dann tout komine, néna problèm : problèm do vi pou bann marmaye, problèm pou bann paran, par raport la vi z’ot bann marmaye dann lékol, galman pou lo bann moun lé sharjé fé bien marsh lo lékol. Konklizyon : la poin asé d’moun pou travaye dann lékol, la poin asé larzan pou in bon l’antrotien bann lokal.

An touléka sé sak i antann dann bann radyo é si lé pa vré san pour san, néna kant mèm dé shoz vré. Domaz i fé pa in bon l’odit pou konète ousa i lé la vérité. Pars isi La Rényon i rosanm nou lé fashé avèk le l’odit. Lé vré néna la kour bann kont, mé la kour dé kont li kontrol déga, kann néna déga, é kan lo déga la fine fé. I pé pa di non pli an déor d’lo kontaz larzan, banna lé kalifyé pou trouv lo bann solisyon k’i fo pou romète bien konm k’i fol o mashine an rout.

Astèr si ni parl bann pèrsonèl kominal. I diré la pa si tèlman lo kantité k’i fé défo. Sré plito lo manyèr zot lé réparti pou fé lo bann tash in komine néna pou fé. I di, dann tèl komine néna plis dé san pèrsone i travaye dann sèrvis l’anvironeman mé la propté i lèss pou déziré. Alor pou kosa ? Dopi l’éstèryèr ou i koné pa réèlman pou kosa lé shoz i marsh pa, mé sèl shoz ou i pé dir néna in problèm.

Astèr si i anparl lékol, i pé dir sa in n’afèr lé pliské sèryé, lé mèm in késtyon sansib. I antan dir néna kaka lo ra dann bann kuizine épi bann sal lékol. I antan dir néna shov souri é shov souri sa sé in n’afèr ou i pé pa viv koté li mèm si li lé protézé. I antan dir tout z’afèr… Rozman l apnkor fé bann zaksidan grav mé si i ariv kosa va fé ?

Alon pa parl sa pars paré i port malèr. Alor, alon pa port malèr, alon éspéré ké lé shoz i aranj san k’i aranj lé shoz pou vréman. I aranj san aranjé tou an aranjan.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus