
Assemblée générale de la section PCR de Sainte Suzanne
2 juillet, parC’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
14 désanm 2010, sanm
Mi pans lé possib viv La Rényon é pass koté nout kiltir san rann anou kont. Sa lé vré, pars pou komansé, Lékol i zoué pa ankor son rol. Linivèrsité, lo pli souvan, son zyé lé tourné vèr lintéryèr son tèt. Bann télé i konfonn lékime avèk la mèr. Arzout èk sa, kan i vé fé in mézon bann sivilizasyon, na in pé i fé toute pou kasé. Amène la vi an parès léspri lé pli fasil ké fé travay son tète.
Dimans, ban z’asosyasion la fète Ati-Damba
Pou la sétyèm foi i fé so fète-la, la-ba dann l’Entre-Deux, é moin lé pliské sir, in bonpé d’moun i koné pa kosa i lé, é pou kosa i fé so fète-la. Lé normal, pars kolonyalism la fé tout sak i fo pou sa. Déssèrtin va pans sa lé byin pars, pou zot, lo modèl pou trapé sé lo modèl éropéin. D’ote va dir lé byin domaz ké lé konmsa, mé pétète san alé fouy sak nana pou fouyé, rode sak nana pou rodé. Romark, nana in pé nana lo rol pou ékléré dann la sosyété, mé ékléré koué si zot osi zot la pa gingn lo moiyin an avoir la limyèr pou klèr nout shomin.
Vante in pé bann gran shèf maron
Dimitile, Cimendef, Laverdure, Marianne, Héva, épi d’ote ankor... sa bann maron la shoizi la liberté. Sa bann maron té i sort Madagascar. Zot nom la vni ziska nout zénérasyon, é ni vé ni vé pa, zot la shoizi lo shomin zépine pou fé zot parkour. Zot la shoizi shomin la liberté. Moin lé sir, in pé noré préfèr lès azot dann fénoir, zot noré préfèr i parl pa banna sinon pou dir té in bann bandi té i anpèsh lésklavaz roul ron. Mi koné osi déssèrtin la touzour rèv mète banna anlèr pars i konsidèr azot konm in lonèr pou nou. Kèl lé myé, viv debout ou byin ajnou ? Shakinn i shoizi son shomin.
La sivilizasyon malgash, konm tout sivilizasyon, i vé k’i onor bann mor. Sé pou sa i kado azot in lamba pou done azot la konsidérasyon zot la pa gingné kan la mor la vni trap azot. An mèm tan, i domann lo bann désandan é toute sak i souète onor azot amontr zot solidarité épi zot fraternité, sak bann malgash i apèl "fihavanana". Ati-Damba é fihavanana, o fil i ini nout pasé avèk nout prézan é i guide anou dan l’avnir.
Justin
C’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
Nou la di lotro-zour : Tikarl-la in marmay la teknik, Tikok : in marmay lé plis poèt-poèt ! Sa lé bon, mé soman, l’inn konm lot i pé fé gingn aou (…)
Mézami fitintan lo mo « dékonèr » lété konm i di in galissism pars li té pliss in mo la lang franssèz popilèr la rante an missouk dan la lang (…)
Les 132 régions européennes de la coalition "EUregions4cohesion" rencontrent les vice-présidents exécutifs de la Commission Européenne, Raffaele (…)
C’est avec stupéfaction et colère que nous découvrons la volonté du gouvernement de faire des économies sur la prise en charge des affections de (…)
Le 16 juin 2025, le Tribunal administratif de Paris a suspendu en référé l’arrêté du 26 février 2025 ordonnant le blocage de 17 sites (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Dans les départements d’outre-mer, près d’une femme sur deux qui devient mère ne vit pas en couple, configuration familiale bien plus fréquente (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)