Avèk in bon dévlopman dirab,
bann plantèr noré pou gagné
é sirtou san domann siouplé !

26 juin 2013, par Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan létèrnité,

Moin la vi dann télé bann plantèr apré manifèsté dovan la préféktir. Moin la antann dir, zot lété apré kriyé pars l’Erop i vé raz in pé zot pint par rapor èl i vé modifyé la PAC (Politik agrikol komine). M’a dir aou franshman, vi souvien nou lé plantèr dopi in bonpé zénérasyon é nout famiy la zamé di siouplé mèm dovan ladministrasyon. Astèr, d’apré sak mi konpran, bann plantèr i kont sirtou dsi l’èd pou antropran in plantasyon. Si tèlman ké pou in tonn kann, na plis la moityé larzan sé l’èd sosyal é l’ot moityé sé lo pri i ashèt kann. Zot i kroi pa moin, é bin, alé vérifyé par zot mèm. An plis ké sa, zot i vé pa k’i shanj, zot i vé k’i rès parèy. Mé z’ami, kroir in n’afèr konm sa, sé kroir Pèr Noèl, é mi pans bien bann plantèr rényoné la fine pass laz pou sa. Tok ! Pran sa pou toi.

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr,

Mi antan bien sak ou i vé dir, é ou la pa promyèr pou dir in n’afèr konm sa, mé lé préférab tourn sèt foi out lang dan out boush avann fé in rézonman konm sa. Pars noré bonpé zafèr pou dir, mé m’a kontant amoin fé dé troi pti romark :

Dakor, l’èd sosyal pou bann plantèr, sé in bonpé larzan par tonn, mé kosa sa i ansèrv pou vréman ? Ou i kroi pa sé pou pèy bann zantran (langré, mashine, gazoil, somans), é mi sipoz ou i koné koman sa lé shèr. Arzout in n’ot afèr : la vi shèr-la, d’apré ou, bann plantèr i pèy pa sa, é sa sé lo profi bann grann sirfas, pa sèt bann plantèr. Armèt èk sa, bann plantèr i viv a krédi, é ki di krédi di sharj… sharj pou pèy la bank. Alor, d’apré ou, bann plantèr lé bien réminéré, ou sansa zot na zis do koi viv avèk pènn ? Moin, mi pans konm dézyèm ka.

M’a dir aou in dézyèm zafèr : Matante, ou i oi konm bann karo kann lé zoli, konm bann karo d’kann lé prop, konm la natir lé bien konsèrvé, é bin, sa travay bann plantèr. Zot lé pa péyé pou sa, poitan lo péi i doi zèt bien rokonésan anvèr zot. Si zot lété pa la, moin lé sir la natir sré bien plis maltrété.

Pou finir, mé noré ankor pou dir, matante, si l’avé vréman in dévlopman dirab, dann travay kann, moin lé sir bann plantèr noré larzan pou gagné é san domann siouplé. Tok ! Pran sa pou ou !

Justin


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus