Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
16 mars 2016, sanm

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, sanm pou moin, tazantan zot i fé konmsi lo mond téi shanj pa, konmsi li l’avé zamé shanjé. Poitan toulmoun i koné lé pa vré é zot mèm, bann rouj, zot lé an avans késtyonn la mondyalizasyon, késtyonn la dimansyon lo marshé épi d’ot késtyon ankor. Donk, pou kosa zot i di in n’afèr épi zot i mète in montagn lanspèk pou anpèsh arivé.d’in koté zot i di lo dévlopman lé posib é pi l’ot koté zot i amontr tout sak i anpèsh trap lo dévlopman. Pou anshévé, kan in moun i propoz in n’afèr-konm fé pèy lo droi dsi bann z’inportasyon, zot i gaskone ali - alors koman zot i vé demoun i kroi azot ? Fèr kroir sé in métyé k’i pèy pi. Tok ! Pran sa pou toué.
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, étone pa ou si mi di aou, moin lé pa dakor avèk ou.
D’abor ni di nout dévlopman lé posib é la poin pèrsone pou arprosh anou sa vi k’ni di z’afèr vré ;
Dézyèmman ni signal la Coi (komisyon l’oséan indien) épi La frans épi l’érop i pran pa kont avèk nou é zot i sign kalité trété i dévir lo do avèk nout z’intéré - pli pir ké sa, zot i lès mèm pa nou diskite avèk zot konmsa ni sèy omoins fé valoir nout poinn-vizé ;
Aprésa, ni signal La frans lé obsèrvatèr é final de kont èl lé la arienk pou fé valoir son z’intéré… d’apré sak mi oi. Pou kosa mi di sa ? Pars La Chine lé obsèrvatèr dann la COI, épi l’Inn osi sar biento obsèrvatèr - sa dé gran puisans mondyal sa ! Sé dir si nout mèr-patri nana z’intéré pou ète la-dan.
In pti mo dsi La Réjyon Rényon : èl lé pa la l’androi ni doi z’ète défandi. Avek Paul Vergès sa té i éspas pa konmsa. Tok ! Pran sa pou ou !
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite