Avèk Paul Vergès sa té i éspas pa konmsa !

16 mars 2016, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, sanm pou moin, tazantan zot i fé konmsi lo mond téi shanj pa, konmsi li l’avé zamé shanjé. Poitan toulmoun i koné lé pa vré é zot mèm, bann rouj, zot lé an avans késtyonn la mondyalizasyon, késtyonn la dimansyon lo marshé épi d’ot késtyon ankor. Donk, pou kosa zot i di in n’afèr épi zot i mète in montagn lanspèk pou anpèsh arivé.d’in koté zot i di lo dévlopman lé posib é pi l’ot koté zot i amontr tout sak i anpèsh trap lo dévlopman. Pou anshévé, kan in moun i propoz in n’afèr-konm fé pèy lo droi dsi bann z’inportasyon, zot i gaskone ali - alors koman zot i vé demoun i kroi azot ? Fèr kroir sé in métyé k’i pèy pi. Tok ! Pran sa pou toué.

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, étone pa ou si mi di aou, moin lé pa dakor avèk ou.

D’abor ni di nout dévlopman lé posib é la poin pèrsone pou arprosh anou sa vi k’ni di z’afèr vré ;

Dézyèmman ni signal la Coi (komisyon l’oséan indien) épi La frans épi l’érop i pran pa kont avèk nou é zot i sign kalité trété i dévir lo do avèk nout z’intéré - pli pir ké sa, zot i lès mèm pa nou diskite avèk zot konmsa ni sèy omoins fé valoir nout poinn-vizé ;

Aprésa, ni signal La frans lé obsèrvatèr é final de kont èl lé la arienk pou fé valoir son z’intéré… d’apré sak mi oi. Pou kosa mi di sa ? Pars La Chine lé obsèrvatèr dann la COI, épi l’Inn osi sar biento obsèrvatèr - sa dé gran puisans mondyal sa ! Sé dir si nout mèr-patri nana z’intéré pou ète la-dan.
In pti mo dsi La Réjyon Rényon : èl lé pa la l’androi ni doi z’ète défandi. Avek Paul Vergès sa té i éspas pa konmsa. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus