Bann bon z’idé i vien par nou PCR é pa par lé z’ot !

17 zanvié 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, si mi konpran azot bien néna arienk zot néna bon z’idé épi lo z’idé lé zot i vo pa in zéro la gosh in shif. Sirtou si sé bann z’idé la droit, mèm bann z’idé la gosh mol i konvien pa zot. In l’égzanp si ou i vé : sète la rout a mèr. A ! Sa in n’afèr zot i yèm pad itou sa. Potan li suiv son pti bononm shomin. Zot i vé, zot i vé pa, li avans é san tardé shomin la va rann sèrvis toulmoun, é toulmoun va gingn son droi pou roul dési. Mèm bann rouj nora lo droi pou roul dosi. In bon zidé in ? Mé la pa sète zot asiréman. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr. I diré vi roprosh anou an avoir bann bon z’idé poitan sé in n’afèr plito pozitif an avoir bon zidé. An avoir mové z’idé sa sé in n’afèr ni pé s’an pasé. Vou l’apré koz la rout an mèr ébin vi koné si l’avé ékout anou la rout noré pass par La montagn é zamé d’la vi nou noré été anpoizoné par in rout an kornish i fo fé é rofé toultan san ariv a trap in bon rézilta définitif.

Si l’avé akout anou, matant, l’èr ki lé, nou n’arté fine gingn nout trin é trin la mi pé dir aou sa n’oré bien rann anou sèrvis. Arzout èk sa si lété kouplé avèk i bon rout litoral, i pé pa dir sa n’oré pa été bon pou nou.

Matant, mi arète tèrla, mé mi di aou kant mèm si nana in parti la fourni bann bon z’idé lo pèp rényoné pou konstrui son l’avnir sé nout parti kominis rényoné... épa lé zot ; Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus