Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
22 févrié 2013, sanm

Zédi soir, moin lété Sin-Pol pou suiv in konférans dsi la baz Diégo-Garcia. In konférans bien intérésan dsi lo pli gran baz militèr bann zamérikin nana dan l’oséan Indien. Konm lo konféransyé té i di, li pans pa l’Amérik va abandone so baz-la l’ané 2016, inn pèrsone dan lo piblik la domandé si bann Shagosien i pé gard kant mèm léspoir rotourn dan zot péi natal, na in moun la réponn : Chagos, sé in bann zil lé loin inn par rapor a l’ot : nana par-la dé san kilomète rant Diégo épi Péros Banos, donk li oi pa pou kosa, mèm si bann l’Amérik i rès Diégo, bann Shagosien nora poin la posibilité alé viv dann Péros Banos, ou sinonsa Salomon, pétète mèm dann Diégo, l’androi na poin la baz militèr.
Moin la toujour pans sa é mi ariv pa ziska zordi konprann koman bann zamérikin épi bann zanglé la fini par mète azot dan l’idé té i falé vir bann Shagossien — l’avé arienk 1.400 dann tan-la déplas azot dsi Maurice épi lé Seychelles. Mi oi pa koman in pti pé d’moun konm sa noré gingn mète lo baz amérikènn dann difikilté épi dan linsékirité. Konm di mon vyé gran-mèr, sa in rézonman la pakotiy l’amenn azot kalkil in n’afèr konm sa.
Bann Shagosien, pou zot par, i pans sèryèzman zot va rotourn dan zot péi natal, zot é pi zot zanfan, mèm zot ti zanfan. Sé pou sa zot i ronons pa. Sé pou sa Olivier Bancoult èk son lékip i ménaz pa son tan, pa son fatig pou ariv o-bi. Mé afors zot i mobiliz zot bann konpatriyot, afors i kominik bann Shagosien lamour lo péi natal, moin lé sir, dann kèr banna l’apré énète zot lidantité konm Shagosien. Mi pans koméla, na pi bann Péros-Banos, na pi bann Salomon, na pi bann Diégo : firamézir, nana bann Shagosien. Lidantité, ou i trap sa dan la lite komine, lidantité, sé sak i fé ou i dovien in pèp, in nasyon. Mi pans, san tardé bann Shagosien sar in pèp, in nasyon.
NB : Sansa, akoz Maurice k’i vé arpran Les Chagos i komans propoz azot in éstati lotonomi ? Sansa, pou kosa bann konsèrvatèr zanglé i komans propoz azot in diskisyon pou ède azot rotourn shé zot ? Zot lidantité é zot rovandikasyon i fé son shomin.
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple » In kozman pou la rout « De kok i shante pa dann in mèm park poul » Système à (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)