Bon rantré toute bande marmaye

17 out 2023, sanm Justin

Ala zordi, la rantré pou presk toute zenfan la Rénion. Pa toute, parse na l’école Bras-Panon lé en travo. Na osi marmaye andikapé y sar ra pa lékol parse na poin personne pou akompagne à zot sa lé intolérab, mé vré.

Sa in gran zour, na même in minis lédikassion, péï la fré, la vni.

Moin la vi dann télé, koman dann vakans, bonpé paran té y envoye zot zenfan « ti lékol » pou prépare la rantré. Sa y monte à nou koman lékol la vni in zafer importan pou le peup.

Na 40, 50 ans d’sa té pa kom sa ditou. Ankontrèr, paran té y kass pa la têt pou sa. Lékol, té in nafer pou « gro blan ». Domoun té y di ke sé pa touzour lo méyère y réissi, mé sat na larzan, alors té y enkouraze pa pou envoye zenfan lékol. Y fo dir osi dan s’tan la, lo mèt, lo lamontrèr, té sévère, té y ézite pa tap marmaye é lo paran té y artap in dézième fwa si zot la konèt. Valé mié gagne lo kou in sèl fwa, out kaze, sirtou navé bonpé travaye pou fé dovan la porte, bien souvan lo pli gran té y veille lo pli pti, té y sa rode dolo, té y lave linze ou bien y veille zanimo. Lavé pa bozoin in sertifikassion non pli pou gaingne in travaye.

Tou sa la bien sanzé. Pou tout zafer y fo in diplome koméla. Alor ou kompran pokossa bande paran y fé toute zot possib pou ède zot zenfan réissi lékol, sé pou zot lavenir.

Alor marmaye, kossa nou pé souhète à zot ? Avoir in bon lané skolère, akoute bien lo mèt, fé bien zot lekzersis pou gaingn bons notes épi monte dé klasse lané proshène. Nou espère nora pa tro cyclone pou anpès à zot allé zot lékol. Noré pi évite cyclone mé, konm zot y koné, nout kalendrier skolèr lé plaké dessi sat la Frans. Nou espère osi ke bande mèt va respek zot lidentité, zot fasson kozé, zot rolizion (ki soi par zot fasson habiyé, zot manzé ou bien pou zot zour férié). Nou vé nout pèp y réissi, nou vé osi li lé respekté.

Justin

PadportRentrée

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus