Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Bon zoutiy, mové zoutiy, bon zouvriyé, mové zouvriyé

mèrkrodi 17 octob 2018, sanm Justin

Na poin lontan moin la trouv in kamarad, in pé d’tan moin té pankor vi ali. Ni parl dé shoz é d’ot é momandoné nout konvèrsasyon i tonm dsi mon bann « Oté » an kréol rényoné, zistoman dann nout zournal Témoignages. Pass dsi sak nou la di, mé néna in n’afèr la poz amoin kaziman inn kol mi ariv pa démaye amoin dodan.
Li la di amoin sak mi ékri dann kréol rényoné sé bann tèks fransé moin la mète an kréol é lé normal pars i pé pa fé otroman… San fèr par éksopré, li la obliz amoin késtyone amoin dsi sak mi fé dopi plis dizan kan mi ékri mon bann biyé pou zoinal Témoignages. In sèl parad li la bouskil mon l’opinyon, dsi sak mi fé épi dsi sak d’ot ankor la fé avan moin é va fé apré moin pars nou lé d’pasaz dsi la tèr. Lé vré é nout kréol rényoné va viv ankor lontan apré nou.

Si sak li di lé vré, i vé dir dopi tout tan-la, plis dizan, mi pass par koté sak nout lang kréol rényoné i ofèr amoin-konm pou tout sak i ékri dann kréol rényoné - in bon zoutiy pou in vizyon dsi lo mond kan mi di : « in lang sé in vizyon dsi lo mond, dé lang sé dé vizyon, troi lang sé troi vizyon… ». Donk an tan k’ékrivèr moin la pass par koté sak moin mèm, zour pou zour, défoi nuite pou nuite, mi pans moin l’apré fé : mète a l’ékri in vizyon dsi lo mond konm mi oi ali , konm mi santi ali, konm mi antann ali, konm mi toush ali, konm mi goute ali, san obliy lo sizyèm sans i pèrmète dékod tousala épi déboush dsi in tablo i kos-kost a nout fason avèk nout réalité.
Dizon si mi vé di lé shoz in n’ot fason : lang kréol rényoné i ofèr amoin in vizyon dsi lo mond mé mi ariv pa bien sézi l’afèr, dopi dé zané é dé zané, donk mi vien pa bou ékri an kréol rényoné sof pou mète an kréol bann tèks an fransé. Antansyon, mi di pa lo moun la di sa néna tor kan li koz franshman sé son vizyon ali par raport sak mi ékri. Kamarad ! Antansyon mi an vé pa d’ou mé kan ou i di an plis sak moin la mark an-o la : koman fèr otroman ? Si i gingn pa fé otroman alor sa i vé dir lo zoutiy lé pa bon. Sa i vé dir nout lang kréol rényoné la pa in bon zoutiy pou pèrmète anou ékrir lo mond konm ni oi, konm ni san, konm ni antan, konm ni toush ali, konm ni goute ali, avèk lo sizyèm sans pou done anou in bon koudmin.

Antansyon, landroi moin lé fine arivé, in pé-sak la gingn kouraz pou lir dopi la o - lé riskab di zot i konpran pa mon viré tourné. Mé inkyète pa moin va ésplik azot sa :
in zoutiy sé in zoutiy, la lang kréol rényonèz sé in zoutiy. In bon, in mové zoutiy ? Pétète in bon pou sak i manyé ali bien, pétète i sifi pa pou sak i manyé ali dan lé zapépré… Final de kont mi profèr i di nou néna in bon zoutiy mé justin i gingn pa bien manyé ali konm k’i fo. Mi profèr pa k’i di nout kréol rényoné sé in mové zoutiy. Pars l’èrla sré konm k’i diré in rash-kèr pou moin é pou d’ot ankor..
NB-Alé, ni artrouv é sak la tète i fé mal, éskiz amoin pou lo tizane éféralgan zot sar blijé pran par mon fote-tout fason sa i pous konm mové zèrb alor la pa sa k’i mank.


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus