Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Dann lédikasyon galman, i fo shanj manyèr !

zedi 10 séptanm 2009, sanm Justin

Matante Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès monstré, konm mi konpran byin, zot i rode ankor mète la fote déssi gouvèrnman La Frans si issi néna plis san mil pèrsone lé ilétré. Zot i pans ankor boush lo zyé kréol kan zot i di in n’afèr konmsa ? Pars pou mon par, mi oi in bon pé l’ékol, in ta d’amontrèr é marmay an kantité i sava dann bann l’ékol-la, kisoi pti l’ékol, kisoi moiyin l’ékol, kisoi gran l’ékol, kisoi ankor l’inivèrsité… alor mi anshèv dir, sak lé ilétré, sé sak i vé byin, pars sak i vé pou vréman, kan zot i sort lékol, zot lé instruiyé. Kroir amoin ! Arzoute ankor èk sa lékol i pran toulmoun, mèm zanfan bann rouj-de-fon. I krash pa dann marmite kan la fine manjé ! Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz touzour tor-an-travèr,
Si mi konpran aou byin, lé pa grav si nana in kantité d’moun i pass o moin katorz-kinzan déssi l’ban lékol épi si zot i sort ilétré ? Pli pir k’sa, pou ou, sé z’ot fote, pars noré donn azot toute lé moiyin k’i fo, épi zot nora pa gingn profité. Matant, sa nora pi ète vré si bann z’ilétré lété pa in bon pé konmsa. Si nana si tan tèlman, sé k’lo sistème lé pa bon konm ou i kroi. Souvan i antann dir lo sistème la fine donn tout rézilta ké li pé, i fo pa kont déssi li pou donn ankor plis méyèr rézilta. Sa lé vré pou l’ékonomi, sa lé vré pou d’ot shoz ankor, akoz pa pou lédikasyon ? Dizon, la-dan galman, i fo shanj manyèr !

Justin


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus