Dann tout i fo fèr la par dé shoz !

29 zwiyé 2016, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité,

m’a dir aou, mi sort débisk bann rouj moin-la. In tan z’ot té soidizan pou l’otonomi, alé oir boudikont l’été l’indépandans zot té i vé dir ! Apré zot la larg l’otonomi pou lo l’asanblé inik, alé oir zot lété ankor plis pou l’indépandans ! Zordi zot i arète pa kass dé sik dsi lo do La mèr patri. Pou kosa, Pars in foi d’plis zot i vé koup la kord avèk èl. Moin pèrsonèl i fé lontan moin la fine oir klèr dann z’ot zé é la pa in moun konm moin zot va nyabou roul dann la farine. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, lé pa itil dir aou, moin lé pa d’akor avèk ou. Pou kosa ? Pars moin la zamé domann l’indépandans La Rényon é si zordi mi domann l’asanblé inik sé pars mi oi pa dé l’asanblé kosa i féré plis k’inn. Sak mi roprosh, mi ékri zour-pou zour dopi plis névan : mi ékri sa an kréol, mi ékri sa an fransé.

In bon z’afèr mi rokoné, in mové z’afèr mi pardone pa ! Kan mi di moin na dé patri, inn sé La Frans é l’ot sé La Rényon, moin la touzour di sa konm Robinet de La Serve, in fran kréol rokoni dovan Bondyé - lo pèr l’otonomi rényonèz - téi di sa dann lé z’ané 1830. Apré sa kan dé shoz La frans i fé i plé amoin, mi kash pa d’dir ! Kan na dé shoz k’i plé pa moin, mi kash pa d’dir non pli !. Na dé z’afèr k’i spass La Rényon i plé amoin é mi di ! Mé na dé shoz k’i plé pa moin é mi di galman !

Tok ! Pran sa po ou !

*An parmi lé shoz mi èm pa èk la politik La Frans sé so mani ké li nana d’éfas anou konm téritoire la zone ouest dann l’oséan indien (konm moin la ékri dann zournal). Avansa moin la poin pou félisit lo mèr patri d’an avoir mète anou dann in sistèm néo-kolonyal. z’ot i voudré ké mi di amen pou sa ? Alé dormi don !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus