Dantèl de gosh ! Dantèl de droit ! Sé dantèl mèm !

17 zwiyé 2015, sanm Justin

Dopi la somenn pasé inn-dé mazisien la tir ankor lapin dann z’ot shapo ! Zot i koné, sa i amiz marmay ! Zot i koné, osi sa i amiz demoun. Sa i amiz bann zournalis. Na mèm inn-dé la trouv in gran konba rant lo monoraye di nor épi lo monoraye di sid : dé pti trin rikiki vèy pa ! Si nout sityasion lété pa sak el i lé, nora été zis bon pou fé ri la boush. Konm i di lo shanté sa in manyèr pou ranplas lo bozoin par l’anvi (Daniel Balavoine). Touléka sa la pa in n’afèr va shanj lo mond. Pétèt va fé in park disné ? Fé lo pti trin avan, lo park va vni apré !

Sèryèzman, alon kalkil in kou ! L’ané 1882 La Rényon l’avé dé mil sink san kilomète karé, l’avé par la dé san mil abitan. L’avé bozoin in por, é l’avé bozoin in train pou arzoinn inn é l’ot pou transport demoun, pou transport marshandiz san obliyé lo transpor d’sik. L’avé bozoin épi la fé : la mète troi z’ané pou fèr sa, dann in tan lé shoz lété pa modèrn ditou. Té i falé fé, la fé ! Mé kan téi falé modèrnizé, gouvèrnman la profèr kasé é zordi ankor ni soufèr par raport in n’afèr fé san réfléksyon... Zordi La Rényon nana touzour dé mil sink san kilomète karé, mé li marsh dsi in milyonn moun é li lé angliyé dann lo tou-l’otomobil, alé oir nout tout i koné k’i fo, konm i di, in miks transpor : avèk loto, kamiyon, lo kar, avèk lo train pasazé épi marshandiz, avèk moto, vélo é tout sak i s’ansui. Sa sé in n’afèr sèryé é nout péi la bozoin an avoir in sistèm modern pou déplasé.

Alon kalkil ankor in kou : na poin in sistèm la fine travay dési ? Na poin in kékshoz la fine fé bèl-bèl dosyé, bèl zétid téknik ? Na poin in n’afèr i pé komans zour o lannmin ? Bin oui, nana lo tram-train. sé sa k’i fo mète dsi lé raye é mi pé asir azot La Rényon nana a gagné… Va kout shèr ? Zot i kroi lo tan pèrdi dann l’anboutéyaz, sa lé gratuit, sa i kout pa arien. Zot i kroi lo déga dsi la santé d’moun sa i kont pa ? Si in zour i fé in bon kalkil dsi sak i kout ébin mi pé asir azot in pé va manj z’ot shapo. Mé la pa pou sa i fo fé in zé d’marmay, in amiz boush, in tronp kouyon, in manyèr d’trap dé pti boi pou… La pa pou sa i fo fé dantèl : dantèl do gosh ? Dantèl de droit ? Sé dantèl mèm !
Alé ! Ni artrouv !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus