Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Dékouraj pa bann jenn pou aprann lékol !

mèrkrodi 6 novanm 2013

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan léternité,

Mi sort antann in nafèr dann radio, sa lé vré pou toulbon. Lo moun té i di konm sa, si na d’moun lé dann shomaj, sé pars zot i sava lékol pou aprann zafèr initil. Olèrk aprann in vré métyé, zot i sava aprann la filozofi, listoir épi d’ot zafèr ankor k’i ansèrv de ryin. Akoz i sava pa aprann in vré métyé, in métyé manyèl ? Alé oir i préfèr alé linivèrsité pou aprann dé shoz i déboush dirèk dsi lo shomaj ! Pli pir, dann lékol i aprann aryink lo mépri pou lo manyèl é i vant solman lintéléktyèl. Ala pou kosa, in zour, i déboush dsi in sosyété avèk in gran kantité shomèr, in pti trépé travayèr. Moin, pèrsonèl, moin lé dakor avèk sak la koz dann radio. Sak lé pa kontan, li pran konstan. Tok ! Pran sa pou toué !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr,

I vo myé antann sa k’èt sour. I vo myé antann sa plito ké pa antann zorèy.

Lé vré matant, pars si ou i kalkil in pé bien, ou va konprann out ane sé in bourik. Pou kosa mi di sa ? Pars, m’a dir aou franshman, la pa promyèr foi mi antann in nafèr konm sa é i fé amoin shak foi la mèm shoz ! Pars si mi konpran bien bann moun i koz konm sa : o moin ou i sava lékol, oplis ou i pé trouv in travay ! Oplis ou i sava lékol, o moin ou va trouv travay. Figuir aou, matant, sa lé pa vré ditou. Pou koué ? Pars oplis ou na diplom, ou i rès moin lo tan dann shomaj. Sa lé bien vré !

Arzout èk sa, kosa i fé dir aou bann zétid listoir, la filozofi, la litératir i ansèrv de ryin ? I ansèrv o moin pou konprann in pé myé la sosyété, lo pasé, lo lavnir, é sa sé in nafèr, sanm pou moin, i fo pa krash dési. I fo pa ankouraj lo lignorans kant mèm ! Lé vré, i fo pa konfonn linstriksyon avèk lintélizans, mèm si dan la lang kréol, inn avèk l’ot lé in pé parèy... An plis ké sa, sak l’apré vant bann métyé manyèl, i fo li rann ali kont bann métyé manyèl i diminyé zour apré zour. In pé partou la mashine, lo robo épi la mékanizasyon, épi lotomatizasion. Mazine in matin ou i lèv in zour é out métyé la fine disparèt. Kosa ou i fé lèr-là, mon dyé ségnèr ? La lé ak.

Astèr mi arèt là, pars nana pou diskité la d’si, mé dékouraj pa bann marmay épi bann jenn aprann lékol. Dékouraj pa zot ! Yèr té yèr, zordi sé zordi, é domin sé in n’ot zour. Tok ! Pran sa pou ou.

Justin


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus