ReuNION : un nouveau câble sous-marin pour sécuriser la connexion des Réunionnais à Internet et l’interconnexion avec d’autres câbles
3 septembre, parLa Réunion hub numérique entre Afrique et Asie ?
22 août 2009, par

Mi an souvyin, na pli lontan ké lontan, dann in klass, moin l’avé dé kamarad : inn, son famiy té i vann lésans –sa té rar sa !– l’ote son famiy té i plante zoignon dann sid –sa té pa rar, sète-la ! Tazantan, lé dé té i dispite in kou, té ral-kont, pou n’inport-de-koué. Inn té i di èk l’ote : moin sar kontan lo zour loto va marsh èk dolo, konmsa oute famiy sar o-ki, vi k’i vann ar pi lo salté d’lésans.
Té i fé ziska rir pars pèrsone té i pans pa in n’afèr konmsa noré pi ète près vré in zour.
Non va, trakass pa, moin la pa boir pétrol ! Sak mi di lé vré pou vréman. Zot i pé trouv sa déssi intèrnèt. Zot na ka rode motèr i marsh avèk dolo. Anfin, dizon"moteur à eau".
Dépi in koup de tan, in plantèr, dan la Frans la-ba, la pran l’abitid, mète dann son traktèr épi dann sèk son kamarade troi kar karbiran épi in kar dolo. Mèm la aranz lo motèr tèl fason li pran troi-kar dolo épi in kar karbiran. I komans par ète valab la !
Donkalor, la fini par arivé, bann motèr ou i mète ann-dan in pti pé kabiran é in gro takonn lo. Alors mon kamarad, son famiy té i plante zoignon, si li lé ankor la, li doi an avoir romarké konm la vi l’apré donn ali rézon. Mé li pé dir ossi, nana motèr i marsh avèk lèr-konprimé, nana motèr solèr. Dann i pé loto i mète luil kari, mèm luil tantan, luil pignon-d’Ind, épi tout sort z’afèr ankor. Mi kroi li sar dakor avèk moin pou dir, dévlopman dirab lé an marsh é byin an marsh.
Justin
Lésplikasyon inn-dé pti mo.
Ral kont : dispité, rode dézord.
Vré pou vréman : byin vré.
Luil tantan : luil dé rissin, luil pou pirjé
Luil pignon d’Ind : luil jatropha.
Motèr imarsh avèk dolo : agard déssi internet. Tansyon pangar, alé sirtou pa vèrs dolo dann z’ot bak lésans. Atann kan lo zafèr sar o-poin.
La Réunion hub numérique entre Afrique et Asie ?
Un manifeste construit à La Réunion
Mézami zot i koné laba dann bannzil Caraïbe néna in pti zil i apèl Bonaire é pti zil la l’apré lité pou défann son lanvironeman. Mèm étan koloni (…)
In kozman pou la rout
La fin de l’hégémonie occidentale
Sommet de l’Organisation de coopération de Shanghai
180 litres d’eau par jour par personne : droit dans le mur
Recrutement de travailleurs des pays voisins pour couper la canne pendant plusieurs mois
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Rapport de l’Inspection générale des finances
IBL-Caillé : l’alliance du géant mauricien et du nain réunionnais ?