Dévlopman dirab lé an marsh é byin an marsh !

22 août 2009, par Justin

Mi an souvyin, na pli lontan ké lontan, dann in klass, moin l’avé dé kamarad : inn, son famiy té i vann lésans –sa té rar sa !– l’ote son famiy té i plante zoignon dann sid –sa té pa rar, sète-la ! Tazantan, lé dé té i dispite in kou, té ral-kont, pou n’inport-de-koué. Inn té i di èk l’ote : moin sar kontan lo zour loto va marsh èk dolo, konmsa oute famiy sar o-ki, vi k’i vann ar pi lo salté d’lésans.
Té i fé ziska rir pars pèrsone té i pans pa in n’afèr konmsa noré pi ète près vré in zour.
Non va, trakass pa, moin la pa boir pétrol ! Sak mi di lé vré pou vréman. Zot i pé trouv sa déssi intèrnèt. Zot na ka rode motèr i marsh avèk dolo. Anfin, dizon"moteur à eau".
Dépi in koup de tan, in plantèr, dan la Frans la-ba, la pran l’abitid, mète dann son traktèr épi dann sèk son kamarade troi kar karbiran épi in kar dolo. Mèm la aranz lo motèr tèl fason li pran troi-kar dolo épi in kar karbiran. I komans par ète valab la !
Donkalor, la fini par arivé, bann motèr ou i mète ann-dan in pti pé kabiran é in gro takonn lo. Alors mon kamarad, son famiy té i plante zoignon, si li lé ankor la, li doi an avoir romarké konm la vi l’apré donn ali rézon. Mé li pé dir ossi, nana motèr i marsh avèk lèr-konprimé, nana motèr solèr. Dann i pé loto i mète luil kari, mèm luil tantan, luil pignon-d’Ind, épi tout sort z’afèr ankor. Mi kroi li sar dakor avèk moin pou dir, dévlopman dirab lé an marsh é byin an marsh.

Justin


Lésplikasyon inn-dé pti mo.

Ral kont : dispité, rode dézord.
Vré pou vréman : byin vré.
Luil tantan : luil dé rissin, luil pou pirjé
Luil pignon d’Ind : luil jatropha.
Motèr imarsh avèk dolo : agard déssi internet. Tansyon pangar, alé sirtou pa vèrs dolo dann z’ot bak lésans. Atann kan lo zafèr sar o-poin.

Spécial 50 ans du PCR

Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus