Dézord dann park kanar, rant bann zil komor épi La frans-promyé morso

18 mé 2018, sanm Justin

Ni koné dopi in bon bout tan, rant La Frans épi la répiblik komor néna konm k’i diré do lo dann gaz. Lo vré rézon, dizon lo rézonn fon, sé ké La Frans la zoué péi-la in mové tour kan èl la sépar Mayotte avèk lo troi zil i apèl Grann komor, Anjouan é pi Mohéli. Sa la éspas dann tan Giscar lété prézidan. Pou kosa li la fé sa ? Pèrsone o zis i koné sa bien, mé pétète lo rézon d’éta i pé z’ète in komansman l’ésplikasyon. I pé an avoir in n’ot rézon konm par ébzanp l’idé ké La Rényon té i pé domann son l’indépandans, donk La Frans l’avé bézoin gard in pyétatèr dann l’oséan indien, mé sa moin lé sir sé in fak-In fos nouvèl ? Oui, mé in pé la tèlman androg azot avèk sa ké zot la fini pétète par kroir sa in vérité.

Tout fason lé pa nésésèr alé rod lo pourkoi di koman, la vérité lé la, é La Frans la pa jènn ali pou pyétine lo droi internasional épi anvoye roganizasyon bann nasyon zini baladé. Aprésa lo péi komor la konète in pé tout sort kalité kou d’éta, l’asasina bann prézidan, l’anvayisman par bann mèrsnèr konm Bob Dénard épi d’ot ankor... Mé La Frans i paré té pou arien ladan. An pliské sa, sé inn bone mèr pou bann péi komor ; zot i vé in sèl l’égzanp ? Ala li la ! Sé lo fran CFA. La Frans la pa toush lo fran-la é bann komor i bénéfisyé in moné protézé – fabriké dann masif santral par l’inprimri nasyonal La Frans. Lé vré ké bann komor lé blijé ashté z’ot moné avèk La Frans é zot i doi dépoz dann trézor piblik fransé tout larzan i sort déor é zot i pé gagné mé alon rasir anou trézor fransé i rann ali in pé, épi i mète sa dsi l’kont komor an atandan pétète in zour va rann ali tout. An touléka, sak i anrès.

Astèr La Frans sé in bon moun mé i fo kant mèm pa pous mémé dann zortiy é li l protèz Mayotte par in viza-viza la, sa i done pa toulmoun é si bann moun i sort Anjouan, Mohéli, Grann komor pou rann vizit la famiy Mayotte-pétète si lo famiy i prépar in gran maryazn ébin lé pa si fasil ké sa : i pé pa pran la bonté pou l’obligasyon. Mé zot va dir amoin so bann komor-la, sa lé monstré sa ! Sa i pran z’ot pti kwasa kwasa épi zot i déb ark Mayotte, souvan dé foi la nuite, épi zot i rèss dann péi-la.a zot risk é péril. A ! biensir si la mèr i kapaye azot sa spé si zot i noiye i fo pa alé rode kisa la fot. Si zot i gingn akosté i ranvoye azot dann la Répi lik komor.

La pankor fini.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus