Di amwin kissa mi lé ! Di amwin koman mi apèl !

22 mars 2021, sanm Justin

Dann mon fèye néna 6 kalité vitamine : lo A, lo B1, lo B2, Lo C, lo B3, lo, E. Néna galman bann minéral kalsiome, manganèz, fosfore, potassiome, kuive, fèr, zing. Néna ossi 20 laside aminé, épi 46 kontoksidan (antioccidants).
Tienbo azot bien, dann mon bann fèye néna :
-  pliss protéine ké dan la vyann bèf
- pliss kalsiome ké dann dolé,
- Pliss vitamine C ké dann zoranz,
- Pliss viatmine A ké dann karote
- Pliss lo fèr ké dann zépinar
- - pliss potassiome ké dann banane
- Pliss fibre ké dann figuié.
- Mon bann grin i nyabou rand dolo prope vèye pa koman. Mi pé ranplass bann zantibiotik, bann zantiinflamatoire, bann zantispasmodik.
- Anpliské sa, sa lé bon pou anpèsh, pou kalé, é pou guéri bann vilin maladi konm diabète, kolèstérol, forte tansyon épi léstoma lour.

Mi apèl Mouroung, sansa mouronm, é dsi lintèrnet i koné sa konm Moringa.

Mwin lé bon dopi mon rasine ziska mon boute shévé anlèr : mi ansèrv pou brède sansa frékassé, mi done mon baton pou manzé, mon flère i ranplass guèpe. Mon lékors lé vayan pou soign rofrodissman. In pé i mète amwin an poude dann lé kayyé, i paré sa i rofé lo kor. Mwin sé manzé, mwin sé tizane. Kissa mi lé ?, Mwin la fine di.

Dann l’afrik laba i fé lizine médikaman arienk èk sa... Néna sa issi ? Rienk si néna, mé kèstyon transformasyon lé bien domaz mé nou lé an rotar dsi banna.késtyonn manzé sa lé pi a la mode.. ; Sansa si zot na poin dann zot kour, bann madam i ashté sa marché forin, mé kan zot néna in pyé zot i détrui. Solman antansyon i détrui pa mwin konmsa pars sèshrèss li, limidité li, kou d’sab assassin, mi ropouss touzour pli gayar k’avan.

NB in kozman santimantik : néna in bon koupe de tan, avan mon papa i sava l’ote koté, in granmatin li l’amenn dé pti po : dann inn lo plante té bien vèr, l’ot lété in pé rouz épi li la di amwin, zot néna marmaye, plante sa, sa i pé rand azot sèrvis. Solman mèm si lé dé i sorte dann mèm baton inn i diré sé mouroung blan, l’ote i diré sé mouroung rouz… Zordi in pyé dsi dë lé ankor la, é li lé vayan dann fon mon kour é kan mi rogarde ali, mi pans :« ankor inn va antèr amwin ! ». In moun la plante in pyé d’sa dann son vi, mi jure li la pa pèrde son tan.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus