Dopi 46 ni gingn par shikèt !

19 séptanm 2015, sanm Justin

L’èr la mi sort diskit in pé èk mon bann kamarad. Sizé konvérsasyon i mank pa, konm dabitid ni kont rofé lo mond. Shakinn na son lidé pou rofé. Koman trouv in solisyon pou déplot nout shomaz san tro pou sa rosanm in békèr d’klé ? In lanplwa périnn si ou vé. Koman lash lanyaz pou byin anbrèy viraz nout lékol ? Pou sa ni dwa koz kréol ousinonsa ni fèrm nout také konm diré mon dalon. Nout dévlopman a nou, dévlopman nout péi ? Ni rèt konm i lé ousinonsa ni kass lo park in fwa pou tout ?

Dan nout kozé in kamarad i di a mwin konm sa, lé dir pou an sort a nou vik nou lé ankor dann in koloni. Pa mwin tousèl i di sa, tap in kou si out zordinatèr, tap “La lis téritwar non otonom“. La ou va war la Rényon lé an parmi. Boudikont lé vré pou vréman, téritwar non otonom solon l’ONU sé in lis péi ké li konsidèr konm non dékolonisé. I arzout pou mié fé konprann, sé in bann péi ousa la popilasyon i nyabou pa zèr zot zafèr par zot minm.

Mon kamarad k’la soulèv lo lièv i di konm sa, l’ONU i di sa par rapor nout PIB lé fèb, inn ti pé plis la mwatié sat bann déor. Pou zot, konm nou lé abiyé an gogoz isi ni pé pa èt anparmi. Dopi 2008 lo socrétèr l’ONU i domann ki anshèv dékolonizé pou vréman zisko bout. Pou nou la Rényon dann vin tan i di. Ek légalité réèl ? I étonn pa mwin si nou la kal an plass, i étonn pa mwin si ni mèt vié linz, si pou désertin dopi 46 nou lé ankor dann la koloni. Dopi 46 ni gingn par shikèt !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus