« Dsu l’pon di nor in bal lété doné… »

16 mé 2019, sanm Justin

Mi souvien lo tan moin téi sava lékol Boi d’nèf Sin-Dni. Fransh vérité in kantité bon souvnir i vien a flo dann mon mémoir épi mon majinasyon ! Dann tan-la bann marmaye téi shant épi téi dans bonpé dann la kour rékréasyon…arzout avèk sa bann jé d’tikaz, la marèl, zasyète kasé, la roulète flèr d’kann san manké lo manjé dann la kantine.

In shanté dans-rone mi rapèl bien téi apèl « lo pon di nor », in shanté dramatik pou mon léspri marmaye. Shanté-la téi rakont listoir in fiy, Matilde, i vé alé bal dsi lo pon di nor. Son momon i vé pa, mé son frèr i amenn aèl san tienbo kont sak z’ot momon l’avé désidé. Final e kont, lo pon la défonsé, la fé in bonpé mor, in bon pé blésé é an parmi Matilde épi son frèr. La moral listoir : ala sak i ariv bann zanfan ostiné.
Anfan ostiné ! Sa i di pa zot arien sa ? Sa i rapèl pa zot in sèrtin prézidan konsèye réjyonal épi lo bann kloport k’i antour ali ziska zordi. Sa i rapèl pa zot désèrtin gouvèrnman épi désèrtin roprézantan l’érop ? Ostiné konm i fé pi. Tro konfyan dann z’ot zénèss, épi dann z’ot kapasité. Tro méprizan par raport nout parti, é sirtou nout kamarad Paul. Tro konplis avèk bann gouvèrnman gosh konm droit. Tro konplis avèk in sèrtin komisèr éropéin.

Mé oila l’afèr : krash anlèr é sa i artonm dsi out bout né… Biensir moin la poin la kapasité lir dann mar kafé é mi pé pa dir azot kèl sar lo l’avnir pou la nouvèl rout an mèr. Mi pé mèm pa dir azot si moin vivan moin va gingn konète la fin an katédral kasé. An touléka, sak mi koné, sé ké moin sar pi la pou pèye lo bann po kasé an plis… Mon zanfan si épi mon bann ti zanfan galman.
Sak mi koné sé si l’avé ékout Paul Vergès épi lo konsèye réjyonal dann tan, nou noré déza lo tram-train épi nou nar té pa loin an avoir in nouvo rout litoral-péyé par l’état fransé si mi tronp pa ! I rèss amoin arienk pou romète dsi mon disk dir listoir lo pon di nor é ékout an boukl si i fo bann shanté marmay dann la kour lékol boi d’nèf Sin-dni - mon péi bienémé.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus