E si nou té apré kite lo mond ni koné pou plonz dann l’inkoni ?

24 séptanm 2020, sanm Justin

Yèr midi moin té apré agard in l’émisyon dann télé dsi lo famé kovid diznèf é moin téi sèye dékod sak bann tète dozèf – an langaz bien poli i apèl sa bann zékspèr - té apré di kan toudinkou inn dan la band la fé konm rofléksyon : « Lé kant mèm in pé for ké dopi la maladi la déklanshé tout bann péi la pa gingn mète azot dakor dsi in léstratézi parèye pou vanj kont la maladi ! »

Apré zot la éspliké : dann la Belzik i fé tèl shoz somenn isi é i arfé lo kontrèr somenn d’apré, dann Léspagn mèm to, dann La Frans galman, dann L’Amérik i fé si i fé sa é an finn kont la plipar bann péi i tienbo lo dosi di panyé i koné pa, l’èr ki lé, dsi kèl pyé i fo dansé - si i pé koz konmsa, dann in péi mèm lo dansé li mèm lé konm défandi.

Momandoné, néna inn an parmi lo bann tète moin la di an-o la, la fini par di lé dann in ka la médsine modèrn lé dann l’éshèk pars lo viris i suiv pa la lozik la syans modèrn… Mi aréte si zot déba rant zékspèr é mi domann kosa so bann zofisyèl i pé konsèye nout bann ti kolon isi La rényon. Kisa i pé di kosa nout bann ti kolon i pé fé, i pé pa fé konm léstratézi pou lite kont la maladi ? Minis la santé i sava koz asoir, mé pou di kosa. Bann zoinalis épi bann zékspèr zot mèm i ri é sa i rapèl amoin késhoz.

Mi souvien fitintan moin la lir dann in zoinal de frans in zistoir dsi in katégori sinz té i viv dann Japon. Figir azot bann sinz – la té si tèlman dépité par sak i ariv azot ké zot té kontan kan i ariv in malèr inn rant zot é si demoun i sokour in sinz la kapoté épi i gingn pi romète dobout, lé zot lété an kolèr, dépité, pars i sov inn rant zot plito ké lèss mor.

..ébin figir azot kan bann zoinalis la mète a rir, moin la pans bann sinz-la é moin la di dann mon kèr : si in zour ni ariv a pi oir klèr ditou dann in maladi, si ni ariv a préféré lo fiasko tout bann éstratézi la lite plito ké la réisiste, zour la nou sar pa loin kite lo mond ni koné pou plonz dann l’inkoni.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus